28 októbra 2015

Bratislavské mestské časti

Viete koľko mestských častí má Bratislava a ktoré to sú, ktorá z nich je najväčšia, ktorá má najviac obyvateľov či pamiatok, kultúrnych zaujímavostí? to všetko zistíte na tejto stránke, pri pohľade na mapu Bratislavy. Ďalšie podrobnosti nájdete na webových stránkach mestských častí. Údaje boli naposledy aktualizované k 31.12.2013 zo zdrojov Štatistického úradu SR.

Bratislava

erb Bratislava mesto

Počet obyvateľov: 417.389
Rozloha: 367,6 km²
Zaujímavosti: mesta Bratislava vytvára súhrn zaujímavostí jednotlivých mestských častí. Za pripomienku stoja niektoré pamiatky a pozoruhodnosti, ktoré neboli uvedené nižšie: Slavín - pamätník padlým hrdinom 2.svetovej vojny, televízny vysielač na Kolibe, rekreačná oblasť Železná studienka, Vyhliadková veža na Kobyle, nábrežie so svojou promenádou na oboch brehoch Dunaja. Uličky starého mesta, Hrad, štyri hlavné mosty cez Dunaj.
Internetová stránka: www.bratislava.sk

Bratislavské mestské časti mapaMapa - bratislavské mestské časti

1. Staré Mesto

erb Bratislava Staré Mesto

Počet obyvateľov: 38.823
Rozloha: 9,6 km²
Zaujímavosti: Najhustejšie osídlená mestská časť Bratislavy. Na 1 km2 tu žije už viac ako 4.044 obyvateľov. Nájdete tu Bratislavský hrad, gotický Dóm sv. Martina, Michalskú vežu, pôvodné i nové Slovenské národné divadlo či Medickú záhradu. Sídlo tu ma Národná rada Slovenskej republiky, prezident i úrad vlady.
Stránka: Staré Mesto

2. Ružinov

erb Ružinov

Počet obyvateľov: 70.098
Rozloha: 39,7 km²
Zaujímavosti: Najobľúbenejšia mestská časť na bývanie. Názov Ružinov sa objavuje začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (Rosenheim). V Ružinove sa nachádza najväčšie bratislavské trhovisko na Miletičovej ulici. Športu sa môžete venovať na Zimnom štadióne Vladimira Dzurillu či v areáli hier Radosť Štrkovec pri štrkoveckom jazere.
Stránka: Ružinov

3. Podunajské Biskupice

erb Podunajské Biskupice

Počet obyvateľov: 21.289
Rozloha: 42,5 km²
Zaujímavosti: Rozlohou najväčšia mestská časť Bratislavy. Cez Podunajske Biskupice viedla tzv. Jantárova cesta, ktorá smerovala z Ríma na pobrežie Baltskeho mora. V Podunajských Biskupiciach je rimskokatolícky Kostol svätého Mikuláša z roku 1221, kúria Juraja Alberta z 18. storočia, morový stĺp sv. Trojice z roku 1730 či kláštor Milosrdných sestier Svätého kríža.
Stránka: Podunajské Biskupice

4. Vrakuňa

erb Vrakuňa

Počet obyvateľov: 19.664
Rozloha: 110,3 km²
Zaujímavosti: Jej osídlenie siaha pravdepodobne až do ranného stredoveku. Dôkazom toho je starý slovenský názov osady - Vrač (lekar alebo čarodejnik). V dnešnej Vrakuni sa môžete poprechádzať vo Vrakunskom lesoparku, nachádza sa tu nový kostol Mena Panny Márie, deti sa vedia zabaviť v Centre detskej tvorivosti.
Stránka: Vrakuňa

5. Nové Mesto

erb Nové Mesto

Počet obyvateľov: 36.914
Rozloha: 37,5 km²
Zaujímavosti: Na križovatke Krížna-Karadžičova sa nachádza staničná budova prvej konskej železnice v Uhorsku, ktorej prvý úsek do Svätého Jura bol otvorený roku 1840 a ktorá je v erbe mestskej časti. Prírodné hranice tejto mestskei časti tvorí na severe a severozápade horský masív Malých Karpát a na severovýchode a juhu nížinaté územie Podunajskej roviny.
Stránka: Nové Mesto

6. Rača

erb Rača

Počet obyvateľov: 20.251
Rozloha: 23,7 km²
Zaujímavosti: vinohradnícka mestská časť. Račianske vinohrady sa rozprestieraju na južných svahoch Malých Karpát. Rača je súcasťou Malokarpatskej vínnej cesty. Račianska frankovka zíkala v r. 1767 dekrét Márie Terézie a patrí k najznámejším červeným vínam na Slovensku.
Stránka: Rača

7. Vajnory

erb Vajnory

Počet obyvateľov: 5 381
Rozloha: 13,5 km²
Zaujímavosti: Vajnory ležia na hranici Národnej prírodnej rezervácie Šúr, ktorá je zaradená do európskej chránenej siete Natura 2000. V blízkosti mestskej časti sa nachádzajú Vajnorské jazerá. Vajnory sú tiež súčasťou Malokarpatskej vinnej cesty a centrum Vajnor je od roku 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu.
Stránka: Vajnory

8. Lamač

erb Lamač

Počet obyvateľov: 6.899
Rozloha: 6,5 km²
Zaujímavosti: Najmenšia mestská časť Bratislavy. Tunajšou dominantou je rímskokatolícky Kostol svätej Margity; nachádza sa tu aj kaplnka svätej Rozálie z roku 1682. Významnou pamiatkou je pomník ukončenia rakúsko-pruskej vojny, tiež pamätník na padlých Lamačanov počas prvej svetovej vojny. Za voľnočasovými aktivitami môžete cez leto zájsť napríklad na kúpalisko Lamač, zašportovať si môžete na futbalovom ihrisku či na zimnom štadióne.
Stránka: Lamač

9. Dúbravka

erb Dúbravka

Počet obyvateľov: 32.891
Rozloha: 8,6 km²
Zaujímavosti: mestská časť sa nachádza v peknom prostredí Chránenej krajinnej oblašti Malé Karpaty a na úpätí štátnej rezervácie Devínska Kobyla. Ponúka veľa kultúrnych pamiatok ako Horánska studňa. Kostol svätých Kozmu a Damiána, Villa rustica, Kamenný či Červený kríž.
Stránka: Dúbravka

10. Karlova Ves

erb Karlova Ves

Počet obyvateľov: 33.099
Rozloha: 11 km²
Zaujímavosti: Karlova Ves bola obývaná už v paleolite. Nachádza sa tu známe sídlisko Dlhé diely, budova Slovenskej televízie či najväčši bratislavský dunajský ostrov Sihoť. V tejto mestskej časti musíte navštíviť Botanickú či Zoologickú záhradu.
Stránka: Karlova Ves

11. Devín

erb Devín

Počet obyvateľov: 1.179
Rozloha: 14 km²
Zaujímavosti: Najturistickejšia mestská časť Bratislavy. Obľúbenou atrakciou je výlet loďou na hrad Devín, ktorý je centrom kultúry spoločne so sezónnymi expozíciami Mestského múzea hradu. V areáli Starého kameňolomu je Geologické múzeum s expozíciou základných stavebných prvkov masívu Devínskej Kobyly.
Stránka: Devín

12. Devínska Nová Ves

erb Devínska Nová Ves

Počet obyvateľov: 15.881
Rozloha: 24,2 km²
Zaujímavosti: Najcyklistickejšia mestska časť. Pôvodný asfaltový chodník Pohraničnej stráže z čias železnej opony dnes slúži ako časť Moravskej cyklistickej cesty. Trasa pokračuje cez Devínsku Novú Ves popri Morave cez osadu Devínske jazero a Vysokú pri Morave až do Záhorskej Vsi. Sprístupnený verejnosti bol most cez rieku Moravu pre cyklistov a chodcov, ktorý spojil Devínsku Novú Ves so Schlosshofom v Rakúsku.
Stránka: Devínska Nová Ves

13. Záhorská Bystrica

erb Záhorská Bystrica

Počet obyvateľov: 3.999
Rozloha: 32,3 km²
Zaujímavosti: vidiecky charakter. Z historickych pamiatok sú najvýznamnejšie napríklad baroková fara, rímsko-katolícky Kostol svätého Petra a Pav1a apoštolov a Kaplnky svätého Jána Nepomuckého, Panny Márie Lurdskej, svätého Kozmu a Damíana a Kaplnka svätého Vendelína.
Stránka: Záhorská Bystrica

14. Petržalka

erb Petržalka

Počet obyvateľov: 104.914
Rozloha: 28,7 km²
Zaujímavosti: Najľudnatejšia mestská časť. Nachádzajú sa tu dve umelo vytvorené jazerá: štrkový Veľký Draždiak a Malý Draždiak, Chorvátske rameno, vodohospodársky kanál odvádzajúci spodnú vodu, sčasti kopírujúci trasu niekdajšieho ramena Dunaja. Nachádza sa tu najstarší verejný park v strednej Európe, Sad Janka Kráľa.
Stránka: Petržalka

15. Jarovce

erb Jarovce

Počet obyvateľov: 1.712
Rozloha: 21,3 km²
Zaujímavosti: Mestská časť sa nachádza v blízkosti štátnej hranice s Rakúskom, tu je situovaný hraničný priechod Jarovce Kittsee. Medzi známe kultúrne pamialky patrí kostol Svätého Mikuláša, pôvodne postavený bez veže, ktorú postavili v roku 1884.
Stránka: Jarovce

16. Rusovce

erb Rusovce

Počet obyvateľov: 3.269
Rozloha: 25,6 km²
Zaujímavosti: Od roku 1990 sú vyhlásené za pamiatkovú zónu. Majú výnimočnú geografickú polohu, od rímskej doby vedie cez toto územie obchodná cesta z dnešného Maďarska do Rakúska. Medzi významné kultúrne pamiatky patria Rusovský kaštieľ, Rusovský park, Evanielický kostol či Kostol sv. Vita a múzeum Antická Gerulata.
Stránka: Rusovce

17. Čunovo

erb Čunovo

Počet obyvateľov: 1.126
Rozloha: 18,6 km²
Zaujímavosti: Najjužnejšia mestská časť Bratislavy. Medzi známe pamiatky patria Kostol sv. Michala Archanjela z 18. storočia, kaštieľ so sýpkou, socha sv. Floriána, Panny Márie či pamätník britským letcom. Známy je aj areál Divoká Voda, ktorý poskytuje tréningové príležitosti pre výkonnostných športovcov a raftérov ale aj amatérskych vodákov.
Stránka: Čunovo

Žiadne komentáre:

27 októbra 2015

Staré Mesto

Najhustejšie osídlená mestská časť Bratislavy. Na jednom kilometri štvorcovom tu žije už viac ako 4.044 obyvateľov. Nachádza sa tu Bratislavský hrad, gotický Dóm svätého Martina, Michalská veža, nové aj pôvodné Slovenské národné divadlo či Medická záhrada. Sídli tu Národná rada Slovenskej republiky, prezident i úrad vlady.

:: Slovensko > Bratislava > Staré mesto

Bratislava Staré mesto

erb Bratislava Staré Mesto Počet obyvateľov: 42.800
Rozloha: 9,6 km²
Okres: Bratislava I
Poloha: 48°08'24.7"N 17°06'39.9"E / mapa
Nadmorská výška: 130 m n.m.

Erb na červenom pozadí je vyobrazené strieborné trojvežové opevnenie s otvorenou bránou, stredná veža prevyšuje bočné. Spodnáj časť je polkruhovo zaoblená. Zahrotená brána má po stranách dve strieľne, na opevnení aj na troch vežiach sa nachádzajú cimburia. Na fasádach veží sú okná. Kamenné murivo nie je vyznačené.

Mestská časť Bratislava Staré Mesto

Mestská časť Bratislava-Staré Mesto je spoločenským, kultúrnym, politickým a turistickým centrom hlavného mesta Slovenska.

Na území mestskej časti sa nachádza množstvo bratislavských pamiatok - Bratislavský hrad týčiaci sa nad Dunajom je neoficiálnym logom mesta aj celého Slovenska. Gotický Dóm sv. Martina, Michalská veža, pod ktorou sa začína Korzo, pôvodné i nové Slovenské národné divadlo, krásna Medická záhrada. Na Hradnom vrchu sa nachádza Bratislavský hrad, sídli tu parlament SR, v Grasalkovičovom paláci je úrad prezidenta SR a na Námestí Slobody v bývalom letnom arcibiskupskom paláci aj Úrad vlády SR.

Staré Mesto je s rozlohou 9,6 km2 treťou najmenšou, ale najhustejšie osídlenou bratislavskou mestskou časťou. K 31.12.2018 žilo v Starom Meste 42.757 obyvateľov. Demografickým trendom je pozvolný úbytok obyvateľstva a zvyšovanie priemerného veku.

Zaujímavosti: Bratislavský hrad, gotický Dóm sv. Martina, Michalská veža, Slovenské národné divadlo, Medická záhrada, , Národná rada Slovenskej republiky, Úrad prezidenta SR, Úad vlady.

Pamiatky

Hotely

Kontakty

Miestny úrad Bratislava-Staré Mesto
Vajanského nábrežie 3
814 21 Bratislava 1

IČO: 603147
Tel: +421(2)59246111
Fax: +421(2)52920003
email: podatelna@staremesto.sk
Web: www.staremesto.sk
- Stavebný úrad
- Životné prostredie
- Doprava
- Školstvo

Fotogaléria

Veľká voda 2013 Hotel Carlton promenáda Eurovea
Žiadne komentáre:

26 októbra 2015

Ružinov

Najobľúbenejšia mestská časť na bývanie. Názov Ružinov sa objavuje začiatkom 20. storočia a pochádza z názvu Ružový ostrov (Rosenheim). V Ružinove sa nachádza najväčšie bratislavské trhovisko na Miletičovej ulici. Športu sa môžete venovať na Zimnom štadióne Vladimira Dzurillu či v areáli hier Radosť Štrkovec pri štrkoveckom jazere.

:: Slovensko > Bratislava > Ružinov

Bratislava Ružinov

erb Ružinov Počet obyvateľov: 70.098
Rozloha: 39,7 km²
Okres: Bratislava II
Poloha: ____ / mapa
Nadmorská výška: ____ m n.m.

Erb ____.

Mestská časť Bratislava Ružinov

____.

____.

____u.

Zaujímavosti: Najväčšie bratislavské trhovisko na Miletičovej ulici, Zimný štadión Vladimira Dzurillu, areál hier Radosť Štrkovec, Štrkovecké jazero.

Pamiatky

Hotely

Kontakty

Miestny úrad Bratislava-Ružinov
Mierová 21
827 05 Bratislava 2

Tel: +421(2)48284111
email: ruzinov@ruzinov.sk
www.ružinov.sk
- Stavebný úrad
- Životné prostredie
- Mestská polícia
- Školstvo

Fotogaléria

Žiadne komentáre:

25 októbra 2015

Podunajské Biskupice

Rozlohou 42,5 km² je síce najväčšia mestská časť Bratislavy, ale 7/8 územia tvoria polia. Cez Podunajske Biskupice viedla tzv. Jantárova cesta, ktorá smerovala z Ríma na pobrežie Baltskeho mora. V Podunajských Biskupiciach je rimskokatolícky Kostol svätého Mikuláša z roku 1221, kúria Juraja Alberta z 18. storočia, morový stĺp sv. Trojice z roku 1730 či kláštor Milosrdných sestier Svätého kríža.

:: Slovensko > Bratislava > Podunajské Biskupice

Podunajské Biskupice

erb Podunajské Biskupice Počet obyvateľov: 23.000
Rozloha: 42,5 km²
Okres: Bratislava II
Poloha: 48°07'29.7"N 17°12'40.9"E / mapa
Nadmorská výška: 130 m n.m.

Erb V červenom štíte na zelenej pažiti stojaci striebrobradý biskup v striebornom rúchu a striebornej mitre, so zlatým pektorálnym krížom, pred sebou držiaci zlatú položenú knihu a pravošikmú zlatú berlu. Hovoriaci a hagiografický symbol sv. Mikuláša, patróna miestneho kostola, vychádzajúci z obsahu 3 pečatidiel z 18. st.

Mestská časť Bratislava Podunajské Biskupice

Podunajské Biskupice s rozlohou 42,5 km² sú najväčšou mestskou časťou Bratislavy, hlavného mesta Slovenska, ku ktorému boli pripojené 1. januára 1972. Sú súčasťou okresu Bratislava II. a so svojimi cca 23 tisíc obyvateľmi patria medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce mestské časti. Ležia v severozápadnom cípe Žitného ostrova, na východnom okraji Bratislavy na súradniciach 17°12' východnej dĺžky, 48°07' severnej šírky, priemerne 130 m nad morom.

Rieka Dunaj

Žitný ostrov bol súčasťou rímskeho impéria od roku 6 p.n.l. Hranica rímskej ríše - Limes Romanus – v strednej Európe sledovala koryto vtedajšieho Dunaja. Pred tisíc rokmi na úseku dnešného Dunaja medzi Bratislavou a Medveďovom až po ústie rieky Ráby v tých časoch ešte neexistovalo súčasné hlavné koryto. Rieka Dunaj tiekla niekde v priestoroch bratislavských ulíc Grösslingová a Mlynské nivy smerom na Vrakuňu. Odtiaľ približne v toku dnešného Malého Dunaja po Kolárovo, kde zľava do neho vtekala rieka Váh a obchádzala zo severnej strany územie mesta Komárno.

Tento vodopisný pohľad potvrdzuje sklon povrchu Žitného ostrova, ktorý smerom zo západu na východ prirodzene klesá. Komárno má nadmorskú výšku o 16 m nižšiu než Bratislava a povrch ostrova smerom na sever tiež klesá. Z tohto dôvodu priľahlý priestor malého Dunaja leží o 4-5 metrov nižšie než na južnej strane ostrova pásmo stredovekého Veľkého Dunaja (stav bol približne rovnaký ešte aj pred vznikom vodného diela Gabčíkovo). Kvôli týmto výškovým pomerom územia pod Bratislavou smerom na Šamorín a Gabčíkovo rieka Dunaj a jej ramená často menili svoje korytá, kým postupným vývojom vzniklo dnešné hlavné koryto Dunaja.

História

Okrem farského kostola sú v Biskupiciach ďalšie dva kostoly. V areáli bývalého kláštora milosrdných sestier Svätého kríža sa nachádza kostol Sv. Kríža vybudovaný v povojnových rokoch, vysvätený až vroku 1992. Bol to prvý kostol v Bratislave vysvätený po zmene spoločenského systému u nás. Ďalší neskororenesančný kostol tvorí jednoloďová budova kostola sv. Jozefa. Dal ju postaviť Juraj Szelepcsényi, ostrihomský arcibiskup v roku 1681.

Význam Biskupíc určovali tri dôležité prechody cez dunajské ramená: smerom na Rusovce na Viedeň,na Prievoz do Bratislavy acez Vrakuňu smerom na Trnavu. Táto poloha ovplyvnila aj osud obyvateľov, ktorí včasoch mierových sa vzmáhali, bohatli, počas vojen boli plienení, odvlečení.

V17. storočí obyvateľstvo bojovalo proti dvom nepriateľom: proti viedenskému dvoruasúčasne proti Turkom.Posledný pochod tureckých dobyvateľov vroku 1683 vrhá Biskupice do záhuby. Sultán Galga cestou zobliehania Viedne zničil Šamorín, Biskupice, Komárov aj Vrakuňu. Na spustošené miesta sa časom prisťahovali ľudia, ale predchádzajúcu životnú úroveň Biskupice už nikdy nedosiahli.

Najstaršou budovou Biskupíc bol Išpánsky dom z 13. str., ktorý bol zbúraný v 1960 rokoch. Najstarším kaštieľom mestečka teda bol arcibiskupský kaštieľ, zvaný aj Palugyaiho kúria. V rokoch 1779-1786 bol postavený aj prekrásny barokový kaštieľ, patriaci rodine Ormosdyovcov. V 18. storočí bol dokončený aj letný kaštieľ kardinála Jozefa Batthyániho slúžiaci ako jeho letná rezidencia na území Biskupíc, vlese Lieskovec. Kúriu Juraja Alberta po vymretí dostala do vlastníctva rodina Linzbothovcov.

Zaujímavosti: Jantárova cesta, rimskokatolícky Kostol svätého Mikuláša, kúria Juraja Alberta z 18. storočia, morový stĺp sv. Trojice z roku 1730, kláštor Milosrdných sestier Svätého kríža.

Pamiatky, zaujímavosti, atrakcie

  • Rieka Dunaj - najvýznamnejšia a druhá najväčšia rieka Európy preteká krajinami Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko, Ukrajina. Slovenský úsek Dunaja je hraničnou riekou. Až na niekoľko krátkych úsekov tvorí prirodzenú vodnú hranicu so susedným Rakúskom a Maďarskom. Hlavné mesto Slovenskej republiky, Bratislava, je jedným zo 4 hlavných európskych miest, ležiacich na tejto rieke, ako Viedeň, Budapešť a Belehrad. Rieka Dunaj je významnou dopravnou tepnou a tiež poskytuje pestré možnosti milovníkom cestovania, rekreácie a plavby.
  • Jantárová cesta - významná obchodná tepna spájala pobrežie Jadranu s Pobaltím. Najintenzívnejšie sa využívala najmä v období od konca 7. stor. pred n. l. až do 5. stor. n. l. Jantár bol charakteristickým vývozným artiklom pobaltských krajín, o ktorý mala záujem Rímska ríša. Využíval sa na výrobu ozdobných predmetov. Okrem jantáru sa smerom na juh prepravovali najmä kožušiny, kože a otroci, smerom na sever zasa výrobky z drahých kovov či zo skla.
  • Kostol svätého Mikuláša - bol vybudovaný v roku 1221 najmä z lomového kameňa bratislavských kameňolomov. Dátum 1221 považujeme za hodnoverný, hoci priamy dôkaz o ňom nemáme. Dôkazom veľkej minulosti je listina pápeža Inocenta IV. z roku 1254, ktorou farnosť svätého Mikuláša v Biskupiciach daroval Gerhardovi Pármaimu. Budova bola postavená v ranogotickom štýle.
  • Kúria Juraja Alberta - budovu kúrie tvorí prízemný rozľahlý dom, ktorý umožňoval pohodlné bývanie. Okolo neho sa nachádza rozľahlý park s niekoľko pridružených stavieb a hospodárskych objekatov. Najrozsiahlejšie plochy parku s cennými drevinami sa tiahnu smerom na východ. V druhej polovici 20. st. bol park postupne zastavaný a jeho skladba zväčša zlikvidovaná. Zachovala sa iba časť gaštanovej aleje južne od historickej budovy.
  • Morový stĺp sv. Trojice - hlavnému námestiu v Podunajských Biskupiciach dominuje Trojičný stĺp. Ide o mimoriadne cennú sakrálnu pamiatku, ktorá bola na námestie postavená na pamiatku morovej epidémie v r. 1714-1715. Stĺp sv. Trojice vztýčili v r. 1730. Klasicistický stĺp má podstavec v tvare hranola, ktorý má po stranách ploché výrezy, v ktorých sú umiestnené nápisové dosky a súsošie svätcov.
  • Kláštor Milosrdných sestier - slovenskú provinciu Milosrdných sestier Svätého kríža, ktorá vznikla v roku 1927, tvorí v súčasnosti 20 sesterských komunít na Slovensku a jedna spoločná komunita sestier medzi Slovákmi na Gemelčičke a Novej Hute v Rumunsku. Sestry ošetrujú chorých, vyučujú v školách, sú zapojené do služby Cirkvi. Od roku 2002 pôsobia slovenské sestry aj v Rusku.
  • Kaštieľ Lieskovec - alebo Letohrádok Lieskovec sa nachádza sa v mestskej časti Bratislavy Podunajských Biskupiciach v miestnej časti Lieskovec. Kaštieľ dal postaviť kardinál Jozef Batthyányi v rokoch 1779 – 1783. Pôvodne stál uprostred arcibiskupskej záhrady. Výzdoba kaštieľa je zničená, používa sa ako sklad, čalúnnictvo, nájomné ubytovanie.
  • Múzeum obchodu - história múzea sa začala písať v roku 1982, kedy vzniklo dokumentačné centrum pri niekdajšom Ministerstve obchodu SSR. Prvá stála výstava bola otvorená 9. mája 1990 v Klobušiciach a následne 1. 1. 1991 sa dokumentačné centrum transformovalo na samostatnú inštitúciu s vlastným štatútom a názvom: Múzeum obchodu. Trvalá expozícia sa v r. 2005 presunula do Bratislavy na Linzbothovu 16. Múzeum obchodu má stále expozície aj v Českom Krumlove (C.K. Kupecký krám) a v centre Bratislavy na Bielej ulici 6 / Obchod v múzeu.

Hotely, apartmány, ubytovanie

Kontakty

Miestny úrad Bratislava-Podunajské Biskupice
Trojičné námestie 11
821 06 Bratislava

Tel: +421(2)45248088
email: info@mupb.sk
www.biskupice.sk
- Stavebný úrad
- Životné prostredie
- Zdravie
- Školstvo
- Doprava

Fotogaléria

Žiadne komentáre:

24 októbra 2015

Vrakuňa

Jej osídlenie siaha pravdepodobne až do ranného stredoveku. Dôkazom toho je starý slovenský názov osady - Vrač (lekar alebo čarodejnik). V dnešnej Vrakuni sa môžete poprechádzať vo Vrakunskom lesoparku, nachádza sa tu nový kostol Mena Panny Márie, deti sa vedia zabaviť v Centre detskej tvorivosti.

:: Slovensko > Bratislava > Vrakuňa

Vrakuňa

erb Vrakuňa Počet obyvateľov: 20.100
Rozloha: 10,3 km²
Okres: Bratislava II
Poloha: 48°08'40.8"N 17°12'25.2"E / mapa
Nadmorská výška: 130 m n.m.

Erb Nad spodným okrajom modrého štítu je zlatá otvorená, červeno podšitá koruna, stredným listom čiastočne prekrývajúca strieborný pruh, nad ktorým sa vznáša strieborné kvádrované opevnenie po bokoch s dvoma červeno zastrešenými vežami s okrúhlymi strieľňami, medzi vežami vyčnieva spoza hradby strieborná strecha s veľkým zlatým krížom. Podľa odtlačku erbového pečatidla Vrakune zo 16. stor. Brvno symbolizuje Malý Dunaj, architektúra opevnenia spolu s korunou má nápadne príbuzný obsah s neďalekým Prievozom, ktorý je takisto súčasťou hlavného mesta Slovenskej republiky.

Mestská časť Bratislava Vrakuňa

Vrakuňa sa nachádza na oboch brehoch Malého Dunaja na východnom okraji Bratislavy, smerom cez Malý Dunaj na Žitný ostrov. Na jednej strane Malého Dunaja hraničí s osadou Podunajské Biskupice, na druhej s bratislavskou Trnávkou, ktorá sa veľmi rýchlo rozrastá. V blízkosti sa nachádza veľké nákupné stredisko vedľa letiska Milana Rastislava Štefánika.

Vrakuňa je právom pyšná na svoju zeleň, ktorá je bratislavským skvostom. Reprezentuje ju Vrakunský lesopark tzv. lesík, ktorý nadväzuje na oddychovú zónu v rámci dunajskej hrádze. Lesopark Vrakuňa je vhodný na oddych pre celú rodinu aj na romantické prechádzky. Pri postupnom zveľaďovaní lesoparku sa oživujú aj brehy Malého Dunaja.

História

Vrakuňa v minulosti tvorila súčasť bratislavského hradného panstva. Jej osídlenie siaha do včasného stredoveku. Dôkazom je starý slovanský názov osady – Vrač (lekár alebo čarodejník). S prvým názvom Verekne (Vrakuňa) sa stretávame v roku 1290, kedy osada – založená roku 1279 – dostáva názov od svojho majiteľa Lörinca Verekenyiho, ktorý v tom čase získal kráľovský majetok. Neskôr obec prešla do majetku mesta Bratislava.

Ťažkým obdobím bolo pustošenie Vrakuňe vojskami sultána Galgu roku 1683, kedy cez Vrakuňu prechádzal sprievod 8000 vojakov do Bernolákova, pre Imricha Tököliho. Zničil celú dedinu vrátane mosta. Obyvatelia Vrakuňe opustili príbytky a skrývali sa v lesoch dunajských ostrovov. Mnohí prišli o život, ale formovala sa istá kontinuitu obyvateľstva. Do roku 1768 sa počet obyvateľov zvýšil približne na úroveň, aká bola pred rokom 1683 a to 41 rodín osadníkov, boli však omnoho chudobnejší.

V roku 1948 bola obec úradne premenovaná z Verekne na Vrakuňu a do roku 1971 bola samostatnou obcou, ktorú riadil „Okresný národný výbor Bratislava – vidiek“. Dňom 1. januára 1972 sa Vrakuňa stala súčastou hlavného mesta Bratislavy a od roku 1990 je jednou zo 17 mestských častí Bratislavy, na rozlohe 10,3 km² žije viac ako 20.000 obyvateľov.

Zaujímavosti: Vrakunský lesopark, nový kostol Mena Panny Márie, Centrum detskej tvorivosti.

Pamiatky, zaujímavosti

  • Vrakunský lesopark - príroda sa po zime prebúdza a mestská časť Bratislava-Vrakuňa začala s plánovanou výsadbou stromov v lesoparku. V priebehu jedného aprílového týždňa sa vysadilo 52 nových stromov. Finančne prispel aj miestny poslanec Tomáš Galo, ktorý pomohol vysadiť 22 briez, začo mu ďakujeme. Ďalej sa vysadilo 30 kusov ihličnatých stromov, ktoré príjemne oživili lesopark.
  • Modrá lávka - každý obyvateľ pozná modrú lávku ktorá spája Vrakuňu s lesoparkom - symbol lesoparku vo Vrakuni. Ľudia cez ňu prejdú, keď sa chcú dostať na cintorín, keď si idú zabehať a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Je využívaná denne a čas ju poznamenal natoľko, že si vyžiadala rekonštrukciu. Lávka je dnes už opravená, modro namaľovaná a znovuotvorená pre všetkých, pripravená slúžiť dlhé roky. Oceľová lávka pre chodcov premosťuje Malý Dunaj. Visutý nosný systém lávky je tvorený oceľovým hlavným nosníkom zaveseným na oceľových lanách vedených cez dva krajné oceľové pylóny do železobetónových kotevných blokov na oboch brehoch rieky.
  • Pomník padlým v 1. svetovej vojne - pomník padlým vo Vrakuni stojí v parku pri hlavnej ceste do Vrakuni na Hradskej ulici. Pomník je tvorený hranolovým podstavcom so stupňovitou podnožou. Podstavec je v tvare hranola lemovaného na nárožiach vlysom z vavrínových listov. Na stranách podstavca sú umiestnené tabule s menami padlých. Na podstavci je postava vojaka v prilbici a vo vojenskom odeve opierajúceho sa opušku. V tvári má vojak výraz smútku nad stratou kamarátov v boji. V prekrížených rukách drží vetvičku.
  • Mohyla generála M. R. Štefánika - pamätník generála Milana Rastislava Štefánika je pamätné miesto v katastrálnom území obce Most pri Bratislave, symbolický pamätník na mieste, kde tragicky zahynul Milan Rastislav Štefánik s talianskou posádkou v dôsledku zrútenia lietadla, v ktorom všetci spoločne leteli z talianskeho Terstu na Slovensko.
  • Kostol Mena Panny Márie - sa nachádza v mestskej časti Vrakuňa, v okrese Bratislava II na Poľnohospodárskej ulici. Kostol a kaplnka boli navrhnuté ako kompozícia dvoch solitérov, ktoré sú previazané architektonicky aj funkčne.
  • Pamätník Antonína Valeša
  • Nemecký vojnový pamätník
  • Letisko Milana Rastislava Štefánika - bratislavské letisko sa nachádza v Ivánke pri Dunaji. V porovnaní s inými letiskami hlavných miest je bratislavské letisko menšie s jedným terminálom, v ktorom je osem brán pre medzištátne lety a jedna pre vnútroštátne.
  • Kamenný kríž - v blízkosti kostola vo Vrakuni je postavený kamenný kríž. Kríž je tvorený hranolovým podstavcom s nízkym soklom. Podstavec je ukončený profilovanou rímsou, v osi kríža prelomenou do tvaru trojuholníka. Rímsa je zdobená plastickým ornamentom. Na čelnej strane podstavca je plytká nika v tvare oblúka s trojlaločným motívom a textom:“ Ave Crux“ 1904. Renovatio 1994. Na podstavci je kamenný kríž s ramenami kríža ďatelinovo ukončenými.
  • Kaplnka sv. Petra a Pavla

Hotely, apartmány, ubytovanie

Kontakty

Miestny úrad Bratislava-Vrakuňa
Šíravská 7,
82107 Bratislava

Tel: +421(2)40204811
email: podatelna@vrakuna.sk
www.vrakuna.sk
- Stavebný úrad
- Životné prostredie
- Doprava
- Školstvo

Fotogaléria

Žiadne komentáre:

23 októbra 2015

Nové Mesto

Na križovatke Krížna-Karadžičova sa nachádza staničná budova prvej konskej železnice v Uhorsku, ktorej prvý úsek do Svätého Jura bol otvorený roku 1840 a ktorá je v erbe mestskej časti. Prírodné hranice tejto mestskei časti tvorí na severe a severozápade horský masív Malých Karpát a na severovýchode a juhu nížinaté územie Podunajskej roviny.

:: Slovensko > Bratislava > Nové Mesto

Nové Mesto - budova prvej konskej železnice v Uhorsku

erb Nové Mesto Počet obyvateľov: 43.600
Rozloha: 37,5 km²
Okres: Bratislava III
Poloha: 48°10'02.3"N 17°08'16.1"E / mapa
Nadmorská výška: 137 m n.m.

Erb V hornej polovici červeného štítu strieborná červenostrechá budova so striebornou vežičkou nad portálom, s čiernou bránou a dvoma radmi čiernych okien; pod ňou spoza položeného strieborného strapca hrozna pravošikmo vyrastajúci zlatý list viniča. Architektonický motív reprezentuje historickú staničnú budovu konskej železnice, strapec hrozna symbolizuje miestne vinohradníctvo.

Mestská časť Bratislava Nové Mesto

Mestská časť Bratislava-Nové Mesto zaberá severovýchodnú časť hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava. Jej územie tvorí na severe a severozápade horský masív Malých Karpát a na severovýchode a juhu nížinné územie Podunajskej roviny, ležiace medzi úpätím pohoria a bývalým ramenom Dunaja. Rozloha 37,5 km² a 43.600 obyvateľov k 1. 2. 2015.

História

Mestská časť Bratislava-Nové Mesto vznikla schválením Zákona SNR č. 377/1990 z 13. septembra 1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava. Zákon ustanovil v Bratislave okrem samosprávnych a výkonných orgánov mesta (primátor, mestské zastupiteľstvo, magistrát a i.) 17 mestských častí, ktorým boli zákonom a následne podrobnejšie aj Štatútom hlavného mesta SR Bratislavy vymedzené kompetencie a územie.

Mestská časť Bratislava-Nové Mesto vznikla rozdelením územia bývalého III. obvodu, ktoré bolo v územnej pôsobnosti vtedajšieho Okresného národného výboru Bratislava III a Miestnych národných výborov v Rači a Vajnoroch, na tri samosprávne celky – Nové Mesto, Rača a Vajnory. Územie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto vzniklo z dvoch katastrálnych území Nové Mesto a Vinohrady. Presné vymedzenie územia schválilo mestské zastupiteľstvo úpravou jednotlivých mestských obvodov 11. júla 1991.

Hoci o tom nie každý vie, mestská časť Bratislava – Nové Mesto je mimoriadne bohatá na pamätihodnosti, ktoré dokumentujú históriu jej územia. Najstaršia zachovaná pamiatka je datovaná dokonca úplne presne: dátum 1. september 1600 je na tzv. Písanom kameni. Najväčšiu časť pamiatkového fondu Nového Mesta tvoria architektonické stavby.

Zaujímavosti: staničná budova prvej konskej železnice v Uhorsku, horský masív Malých Karpát, Podunajská rovina.

Pamiatky

  • Konská železnica - Táto historická výpravná budova bola postavená v rámci výstavby prvej konskej železnice v Uhorsku z Bratislavy (vtedajšieho Prešporku) do Trnavy a Serede. Budova o celkovej podlahovej rozlohe 1002m² sa nachádza na križovatke Legionárskej a Krížnej ulice a skladá sa zo 4 nadzemných podlaží.
  • Malé Karpaty - Malé Karpaty predstavujú okrajové pohorie vnútorných Karpát, rozkladajúce sa v ich juhozápadnom cípe. Sú jadrové pohorie so špecifickým vývojom kryštalinika, s obalovou aj príkrovovými jednotkami. V území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí.
  • Podunajská rovina - je krajinný celok Podunajskej nížiny. Nachádza sa na nivách Dunaja a Váhu a zaberá plochu 3 500 km².
  • Bývalý mlyn Klepáč - Najstaršia časť mlyna pochádza poslednej tretine 17. storočia. Prvá zachovalá zmienka je v pláne z roku 1734. V druhej tretine 18. storočia sa objekt mlyna rozšíril smerom na východ, dostal nový krov a boli vymurované štíty. Na základe dispozície ako aj celkovej situácie môžeme konštatovať , že mlyn stál medzi dvoma ramenami potoka Vydrica na ostrovčeku a jeho koleso resp. dve boli umiestnené pod svahom na južnej strane v miestach , kde bol vyhĺbený zaklenutý priestor, ktorý sa v popisoch technológie mlyna nazýva ľadnica. Ako mlyn objekt fungoval do konca 19. storočia, neskôr bol prestavaný na reštauráciu.
  • Pavlačový dom Kalinčiakova - sedempodlažný blok s malými bytmi bol postavený podľa projektu architekta K. Šilingera v roku 1931 v rámci lacnej bytovej výstavby. Autor maximálne využil minimálny priestor, ktorý mal k dispozícii, prístupy do bytov riešil pavlačami na stĺpoch. V dome bolo umiestnených 61 jedno a 7 dvojizbových bytov a kancelárie. Konštrukcia je železobetónová s výplňovým murivom.
  • Televízna veža na Kamzíku - Televízna veža na Kamzíku je postavená v nadmorskej výške 433 m n.m. Je vysoká 194 m , vo výške 70 m sa nachádza reštaurácia a vyhliadková plošina s výhľadom na Bratislavu. Postavená bola v roku 1975 podľa projektu J. Tomašáka, S. Majku a J. Kozáka
  • Biely kríž - s ukrižovaným Kristom bol postavený na novom mieste v parku v roku 1995 miesto kamenného kríža za pôvodný pravdepodobne zo 17. storočia, ktorý stál v cípe, kde z hlavnej cesty smerom na Raču išla vedľajšia cestička do vinohradov, až do 60. rokov 20. storočia, kedy ho odstránili. Autormi nového kríža sú Silvia Bašová, Miloslav Suchár.
  • Študentský internát Mladá garda - bol postavený v roku 1954 podľa projektu architekta Emila Belluša v štýle socialistického realizmu. Je to komplex ubytovacích pavilónov prepojených krytými chodbami. Výtvarnú výzdobu celého komplexu tvoria decentne použité motívy atiky, ktorá pokračuje nad strechou v strednej časti – v priestoroch nad chodbami a sgrafitá terakotovej farby medzi oknami posledného poschodia.
  • Bývalá továreň Stollwerck - bola založená v roku 1896 ako filiálka firmy Nemca Franza Stollwercka z Kolína nad Rýnom. Vybudovaná bola na Račianskej ceste, kde stojí a funguje dodnes. Bola najväčšou továrňou svojho druhu v Uhorsku – vyrábala čokoládové výrobky , kakao a cukrovinky. Zamestnávala 58 úradníkov a asi 400-900 robotníkov, prevažne žien. Vyrábalo sa tu najmä na export a to do západoeurópskych štátov a na Balkán. Okrem tovární v Bratislave a Kolíne nad Rýnom mala firma bratov Stolwerckovcov výrobne aj v Berlíne, Viedni, Budapešti a Kronstadte.
  • Športová hala Pasienky - hala nadčasovej konštrukcie s jasne definovaným tvarom dvoch krížiacich sa parabolických oblúkov prestrešených zavesenou lanovou konštrukciou. Športová hala na Pasienkoch je čiastočnou kópiou pôvodnej originálnej haly Paraboleum v Raleigh v USA, z vtáčej perspektívy má tvar lipového listu. Autorom stavby je Ing. arch. Jozef Chovanec, stavebná časť - Ing. Jozef Poštulka. Projekt bol dokončený v roku 1958, realizácia stavby v roku 1962. Pôvodná kapacita divákov 3500 miest sa po úpravách zväčšila až na 5500
  • Kúpalisko Tehelné Pole
  • Družstevné obytné domy legionárov - Objekty sú výrazne horizontálne členené, použité sú teplé farebné odtiene, loggie, šikmá škridlou krytá strecha s vikiermi. Celkové členenie plochy fasády predstavuje určitý odklon od Jurkovičovho romantizmu a blíži sa skôr k architektúre rondokubizmu.
  • Obytné domy z roku 1924 - päťpodlažné podpivničené bloky domov na nároží. Obytný dom z roku 1924 na Vajnorskej ulici a Trnavského mýta, Trnavskej ulice s výrazne členenou fasádou horizontálne aj vertikálne boli postavené podľa projektu architekta V.Šebora.
  • Písaný kameň - Písaný kameň je pozostatok hraničného kameňa - severnej hranice kráľovskej Bratislavy reprezentovanú jej poddanou časťou Lamač a stupavsko-pajštúnskeho panstva. V minulosti dochádzalo k územným rozporom medzi mocným Mikulášom Pálffym a okolím jeho územia.
  • Drevený kríž - Pri ceste, v areáli Železnej studničky, je osadený drevený kríž s plechovým korpusom Krista. Korpus je vymaľovaný. Ide o typický prícestný kríž s jednoduchým výtvarným výrazom, ale silným pôsobením.
  • Prícestný stĺp Panny Márie - pri hlavnej ceste, v blízkosti areálu 8.vydrického mlyna Klepáča, stojí prícestný stĺp Panny Márie. Na kamennom stĺpe je postavená hranolová nika, v ktorej je umiestnený obraz Panny Márie. Podľa nápisu na stĺpe, bol vztýčený v roku 1740 a opravený bol v roku 1940.
  • Bývalé vyústenie Železnej studničky - starší, aj keď nie pôvodný vývod pramenitej vody, ktorý dalo vybudovať mesto. Murovaná stavba štvorcového pôdorysu má plochú strechu. Na čelnej strane je umiestnená nádrž na vodu s vývodom prameňa. Nad nádržkou je umiestnený znak mesta Bratislava.
  • Sedačková lanovka Kamzík - Sedačková lanovka s reštauráciou vo vrcholovej stanici. Postavená v roku 1972. Po ukončení prevádzky v roku 1990 došlo k obnoveniu prevádzky 2005. Horná stanica je vo výške 422 metrov nad morom, dolná stanica je vo výške 236 metrov nad morom. Priemerný klon lanovky je 18,58 percenta. Dĺžka trasy lanovky je takmer kilometer (988,4 metrov) Laná, na ktorých je 54 sedačiek a dve nákladné plošiny sú vedené na osemnástich stĺpoch.
  • Súbor objektov Domu odborov a kultúrneho zariadenia Istropolis - Súbor objektov Domu odborov, kultúrneho strediska Istropolis s viacerými sálami, Radošínskeho naivného divadla a bývalého Domu techniky bol realizovaný v rokoch (1956)1973-1981 podľa projektu Ferdinanda Končeka, Iľju Skočeka a Ľubomíra Titla.
  • Berchtoldov palác - Palác grófa Berchtolda bol záhradným palácom s parkom, ktorý stál od roku 1832 do výstavby bývalého Domu odborov – Istropolisu v priestore dnešnej Škultétyho ulici a Trnavského mýta. Vo svojej dobe sa nachádzal za colnou hranicou v blízkosti železničnej trate vedúcej do sv. Jura a Trnavy. Tento dvojpodlažný 13 osový objekt slúžil od konca 19. storočia ako nájomný dom, neskôr ako kláštor tešiteľov a potom od 50. rokov 20. storočia tu bola hudobná škola. Na mieste parku bolo zriadené Centrálne trhovisko.

Hotely, ubytovanie

Kontakty

Miestny úrad Bratislava-Nové Mesto
Junácka 1,
832 91 Bratislava

Tel: +421(2)45529459
email: podatelna@banm.sk
www.banm.sk
- Stavebný úrad
- Životné prostredie
- Doprava
- Školstvo

Fotogaléria

Žiadne komentáre:

22 októbra 2015

Lamač

Najmenšia mestská časť Bratislavy. Tunajšou dominantou je rímskokatolícky Kostol svätej Margity; nachádza sa tu aj kaplnka svätej Rozálie z roku 1682. Významnou pamiatkou je pomník ukončenia rakúsko-pruskej vojny, tiež pamätník na padlých Lamačanov počas prvej svetovej vojny. Za voľnočasovými aktivitami môžete cez leto zájsť napríklad na kúpalisko Lamač, zašportovať si môžete na futbalovom ihrisku či na zimnom štadióne.

:: Slovensko > Bratislava > Lamač

Lamač

erb Lamač Počet obyvateľov: 7.300
Rozloha: 6,5 km²
Okres: Bratislava IV
Poloha: 48°11'38.3"N 17°03'08.6"E / mapa
Nadmorská výška: 220 m n.m.

Erb na modrom štíte oblého spodku je vyobrazená striebro odetá zlatovlasá zlatokorunovaná svätá Margita v červenom plášti, v pravici so zlatým ďatelinkovým krížom, v ľavici so zlatou polovičnou palmovoou ratolesťou, vyrastajúca spoza zlatého na chrbát položeného obráteného bezkrídleho draka.

Mestská časť Bratislava Lamač

Prvá písomná zmienka o Lamači sa objavila na listine z roku 1547. Názov Lamač pravdepodobne vyplynul zo zamestnania obyvateľov, v roku 1506 pracovali v kameňolome Sidina lámači kameňa menom Ján a Lukáš chorvátskeho pôvodu. Mikuláš Skerlič narodený v roku 1517 tvrdil, že jeho rodičia postavili prvé primitívne domy v Lamači, potom vznik Lamača možno posunúť do roku 1506 a chorvátskeho lámača kameňa Jána, prípadne Lukáša, považovať za otca Mikuláša Skerliča. Prvýkrát sa slovanský názov Lamača spomína na listine zo 7.januára 1549 ako "Lamach".

História Lamača

História Lamača je dlhá, v južnej časti sa nachádzala dedina neznámeho mena, ktorá zanikla roku 1241. Dedinu Lamač založil roku 1506 Ján Skerlič. Roku 1548 už mesto Bratislava, ktorej Lamač patril požadovalo 12 zlatých a aj vymenovalo richtára. Lamač mal vtedy 46 domov, 1556 mal 54, 1580 mal už 80. Roku 1561 postihol Lamač požiar. Určitú náhradu za škody prinieslo zriadenie hostinca, kde mohli Lamačania čapovať vlastné víno. Od toho času však takmer každá generácia prežila aspoň jedno trpké obdobie. V nasledujúcich rokoch spôsobovali škody protiturecké vojská, ktoré v roku 1624 Lamač vydrancovali.

Stále pohromy spôsobili, že Lamač upadal. Nevládal vydržiavať farára ani učiteľa, preto v rokoch 1634-1752 bol Lamač pod správou Záhorskej Bystrice. Roku 1679 sa rozšírila epidémia moru. Rok nato posvätili kaplnku sv. Rozálie, ktorá mala ľudí chrániť proti moru. Potom počas Rákocziho povstania bol Lamač 4 razy vydrancovaný (1703-1711). To už žilo v Lamači len 39 rodín, ktorých počet preriedil ďalší mor roku 1714. Dedina sa postupne vzmáhala, roku 1752 sa osamostatnila, v roku 1755 ju postihol ďalší požiar. Záznamy z roku 1768 udávajú 124 domácností so 620 obyvateľmi. Počiatok 19. stor. primnáša vojny a utrpenie. V roku 1831 sa objavila cholera, napriek tomu má Lamač v roku 1837, 919 obyvateľov. V roku 1846 sa stavia železnica, ale medzi robotníkmi vypukol týfus a zachvátil aj dedinu. Rok 1848 priniesol zrušenie poddanstva, takže dedina prestala byť poddanou obcou Bratislavy.

Druhá svetová vojna 1939-1945, najmä jej začiatok bol mimoriadne búrlivý. Obec sa zapísala aj do dejín SNP, keď batéria umiestnená v Lamači prešla k povstalcom. Koncom marca 1945 sa priblížil front k Bratislave. Jednotky sovietskej armády oslobodili Lamač 5.aprila 1945. Od 1.apríla 1946 sa Lamač zlúčil s Bratislavou, odvtedy sú dejiny Lamača spojené s dejinami Bratislavy.

Zaujímavosti: rímskokatolícky Kostol svätej Margity, kaplnka svätej Rozálie, pomník ukončenia rakúsko-pruskej vojny, pamätník padlých Lamačanov počas prvej svetovej vojny, kúpalisko Lamač, futbalové ihrisko, zimný štadión.

Pamiatky

Hotely, ubytovanie

  • Ubytovňa Rosi

Kontakty

Miestny úrad Bratislava-Lamač
Malokarpatské námestie 9,
841 03 Bratislava

Tel: +421(2)64780065
email: info@lamac.sk
www.lamac.sk
- Stavebný úrad
- Životné prostredie
- Doprava
- Školstvo

Fotogaléria

Žiadne komentáre:

21 októbra 2015

Rača

Vinohradnícka mestská časť Bratislavy. Račianske vinohrady sa rozprestieraju na južných svahoch Malých Karpát. Rača je súcasťou Malokarpatskej vínnej cesty. Račianska frankovka zíkala v r. 1767 dekrét Márie Terézie a patrí k najznámejším červeným vínam na Slovensku.

:: Slovensko > Bratislava > Rača

Rača

erb Rača Počet obyvateľov: 20.251
Rozloha: 23,7 km²
Okres: Bratislava III
Poloha: 48.211292, 17.153484 / mapa
Nadmorská výška: 147 m n.m.

Erb V červenom štíte dva privrátené levy, zadnou labou stojace na zemskom jablku a prednými labami držiace vyrastajúci ďatelinkový kríž - všetko zlaté. Kráľovský symbol, zrejme aj atribút pôvodného patróna miestneho kostola, ktorým zrejme bol svätý Štefan podľa odtlačku erbového pečatidla obce z roku 1603.

Mestská časť Bratislava Rača

Rača je známa svojou bohatou vinohradníckou tradíciou, ktorá siaha do čias rímskych. Račianske vinohrady sa rozprestierajú na južných svahoch Malých Karpát v nadmorskej výške 150 – 300 m n. m. Najstaršie dôkazy o osídlení oblasti dnešnej Rače pochádzajú z konca 8. storočia. Najstarší známy dochovaný záznam o pestovaní vínnej révy v Rači je pergamenová listina Kapituly bratislavského kostola s pečaťou, z r. 1296.

V štruktúre poľnohospodárskej pôdy majú vinice v Rači najväčšie zastúpenie až 38,2 %), čo predstavuje takmer 67% výmery všetkých viníc v Bratislave. Vinohrady vlastnia drobní vinohradníci, alebo súkromné osoby.

Najstarší dochovaný záznam o pestovaní vínnej révy v Rači je pergamenová listina Kapituly bratislavského kostola s pečaťou, z r. 1296. Vinohradnícku minulosť dokladuje aj záznam v obecnej kronike:„Odkedy je Rača Račou, odvtedy sú Račania vinohradníkmi“. Podľa historikov sa vinná réva na území Rače pestovala už za starých Rimanov. Vinohradníctvo tu tvorí historicky najvýznamnejšiu oblasť hospodárskych a sociálnych dejín obce.

Stredovek bol poznačený najmä vlastníckymi spormi o viničné pozemky a udržanie privilégií medzi miestnymi šľachticmi a bratislavskými mešťanmi. Vinice boli najcennejšou pozemkovou držbou, s ktorou mohli poddaní disponovať voľnejšie než s ostatnou pôdou. V 16. - 17. storočí bol viničný majetok veľmi rozdrobený a malé viničné plochy prevažne vo vlastníctve ľudových vrstiev. Vinice sa rozprestierali všade, kam oko dovidelo. Členili sa na tzv. pridomové - zväčša obhospodarované želiarmi a podhorské vinice. Patrónom račianskych vinohradníkov je Sv. Urban.

Račianski vinohradníci kvalitou svojej produkcie vysoko predstihovali aj chýrne malokarpatské centrá. K popularite račianskeho vína prispelo, keď Mária Terézia v r. 1767 udelila Račanom na račiansku Frankovku „dispozičné právo“, čo znamenalo, že sa mohla podávať na viedenskom cisárskom dvore. Väčšina vtedajších obyvateľov sa živila najmä z výnosov z malej vinice a námezdnou prácou u bratislavských vinohradníkov, neskôr v 19. storočí aj v nastupujúcom priemysle. Z roľnícko - vinohradníckej sa postupne stávala robotnícko - vinohradnícka obec. Významný rozvoj vinohradníctva však nastal až po príchode nemeckých vinohradníkov a remeselníkov. .

História

Najstarší písomný zápis o Rači pochádza z r. 1226. Je to darovacia listina kráľa Ondreja II. na osady Churre a Symberg. V stredoveku bola Rača veľkou osadou, mala kostol a vlastného richtára. Najstaršia písomná zmienka o kostole je z r. 1390, o richtárovi menom Martin z roku 1358. Roku 1768 vydala cisárovná Mária Terézia urbár, ktorý uviedli v Rači do platnosti r. 1768. V tom čase bola Rača najväčšia z bratislavských obcí, mala 229 domov. V Rači prevládalo slovenské obyvateľstvo a vyžiadalo si, aby všetky záležitosti, ktoré sa ho týkali, vybavovali na obecnom dome po slovensky. Prevládajúcim jazykom obyvateľstva bola slovenčina.

Od 3. júna 1848 bol v Rači hlavný stan slovenských dobrovoľníkov. V júni 1849 navštívili slovenských dobrovoľníkov v Rači Štúr, Hurban a Hodža. Slovenskí dobrovoľníci v počte 1500 mužov, z ktorých jednu stotinu tvorili Račania, sa do Rače presídlili zo Stupavy. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral v parku pred cintorínom a v okolí hostinca Peklo. Na sviatok Petra a Pavla (29. júna) vykonali za Štúrovej prítomnosti i „prísahu na prápor“. Ľudovít Štúr sa pred prísahou dobrovoľníkom prihovoril.

Začiatok 20. storočia sa niesol v znamení stupňujúcej sa maďarizácie. Po skončení prvej svetovej vojny a vzniku prvej Československej republiky, mala Rača v roku 1930 už 868 domov a 6164 obyvateľov, z toho bolo 4429 Slovákov, 758 Čechov, 847 Nemcov, 82 Maďarov, 5 Rusov, 13 Židov a 30 obyvateľov iných národností. Pre starousadlíkov bolo charakteristické, že kto sa hlásil k evanjelikom, bol súčasne nemeckej národnosti. Tak sa stalo, že slovenské alebo české evanjelické rodiny, ktoré sa prisťahovali do Rače, napr. Slobodovci, Pražákovci, Drgalovci, Nerádovci, sa po čase ponemčili, lebo ich deti navštevovali evanjelickú školu, kde sa až do roku 1945 vyučovalo po nemecky.

Zaujímavosti: vinohrady, Malé Karpaty, Malokarpatská vínna cesta, Račianska frankovka, dekrét Márie Terézie, najznámejšie červené vína na Slovensku.

Rača

Pamiatky

  • Malé Karpaty - chránená krajinná oblasť Malé Karpaty zaberá podstatnú časť rovnomenného pohoria, ktoré od seba oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu, zväčša odlesneného nížinného juhozápadného Slovenska. CHKO vyhlásili v roku 1976 a dnes má výmeru 64.610 ha. Správa CHKO sídli v Modre. Hlavná časť siaha od Bratislavy až po Vrbové, na juhu je izolovaný masív Devínskej Kobyly, sever tvoria samostatnú časť Čachtické Karpaty.
  • Malokarpatská vínna cesta - Slovensko patrí medzi vinárske krajiny a jeho vína i vinohradnícke oblasti si zaslúžia pozornosť návštevníkov. V súčasnosti je podľa zákonnej klasifikácie na Slovensku 6 vinohradníckych oblastí situovaných pozdĺž jeho južnej hranice – Malokarpatská, Juhoslovenská, Nitrianska, Stredoslovenská, Východoslovenská a Tokajská. Najväčšou z nich je Malokarpatská, kde sa vinohradníctvo dnes viaže na juhovýchodné stráne Malých Karpát, okolie Hlohovca a Skalice
  • Nemecký kultúrny dom - bol v štyridsiatych rokoch minulého storočia postavený nemeckými Račanmi. V rokoch 2008 – 2010 objekt prešiel čiastočnou rekonštrukciou. Po slávnostnom otvorení v septembri 2010 sa stal hlavným kultúrnym stánkom v Rači. Ponúka množstvo zaujímavých kultúrnych a spoločenských podujatí, ako Račištorfský bál, divadelné a interaktívne programy pre deti, divadelné pondelky, tanečné zábavy a v letných mesiacoch je dejiskom „Kultúrneho leta“ na ktorom sa podieľajú aj miestne spolky, hudobné skupiny a známe osobnosti.
  • Katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba - r. 1508 bol kostol zasvätený úcte Všetkým svätým. Na prelome 15. a 16. storočia, po cca 50 ročnej držbe evanjelikmi počas reformácie, sa kostol vrátil v r. 1629 späť katolíkom. Spory o kostol medzi katolíkmi a evanjelikmi skončili až v r. 1637 vyhnaním evanjelického farára z obce. Zmienka o zriadení krypty v kostole je datovaná z r. 1754. Ďalšia prestavba a obnova kostola bola v r. 1762, kedy zároveň pribudol aj nový hlavný oltár. Dôležitým medzníkom v jeho dejinách je 1. máj 1844. Vtedy bol kostol zasvätený apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi
  • Evanjelický kostol - bol dostavaný v r. 1835 za 9 mesiacov od položenia základného kameňa. Stavba kostola v klasicistickom slohu, pôvodne bez veže začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Veža s hodinami a tromi zvonmi bola postavená v r. 1905 pri celkovej rekonštrukcii kostola, kedy nadobudol súčasnú podobu. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955 - 1959 a v r. 1985. V interiéri je možné zhliadnuť dvojposchodový stĺpový rokokový oltár s kazateľnicou, rokokovú krstiteľnicu a organ z 18. storočia.
  • Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov - pochádza z obdobia pred II. svetovou vojnou, z r. 1937. Bol postavený pri cintoríne, ako náhrada zrušenej erdödyovskej kaplnky, ktorá bola súčasťou kúrie. Rekonštrukcie objektu prebehli v r. 1968, 1970, 1977 a 1991 – 1996, kedy bol osadený aj nový oltár.
  • Kaplnka Svätej Anny - vznikla záverom 17. st. Vyniká zachovanou krásnou dvojkrídlou kovovou bránou s mrežou a zachovalou sochou svätej Anny s Pannou Máriou ako dievčatkom.
  • Koloničova kúria - pochádza z 15. st. rozsiahla stavba zaberá severnú časť Námestia A. Hlinku. Jej majitelia sa veľmi často menili, dostávali ju spolu s pozemkami od kráľa za zásluhy a verné služby. Kúria bola často prestavaná, jej posledná podoba je z druhej polovice 18. storočia.
  • Barónsky dom - baroková budova pochádzajúca z 2. polovice 18. st. Býval tu barón Névery. Veľký pálffyovský erb na streche budovy naznačuje, komu budova patrila. Podľa domu, ktorí nazývajú miestni Barónka bola pomenovaná ulica aj priľahlé sídlisko zo 60. rokov.
  • Areál rušňového železničné depa - Bratislava - Východ (Rendez). Priestory rušňového depa sú významnú technickou pamiatkou a jediný zachovaný ucelený areál historickej parnej trakcie na Slovensku so sociálnym zázemím. V areáli je národný železničný park, v ktorom sa nachádzajú veľkorozmerné muzeálne exponáty a historické vozidlá z 19. s 20. storočia. Areál starého rušňového depa predstavuje významnú turistickú atrakciu a kultúrne centrum s bohatým zbierkovým fondom, ktorý sa v súčasnosti vyrovná vyspelým stredoeurópskym štátom. Každoročné celoslovenské zrazy historických železničných vozidiel.
  • Obecný dom - bol postavený v rokoch 1936 – 1937 na mieste pôvodnej erdödyovskej kaplnky, ktorá bola pôvodne súčasťou Koloničovej kúrie. Objekt spočiatku slúžil ako obecný dom a po roku 1945 sa stal sídlom Národného výboru.

Turistika, rekreácia

Jedičná poloha Rače na svahoch Malých Karpát poskytuje okrem vinohradníctva a vinárstva aj široké možnosti pre športové vyžitie a rekreačné aktivity. Vďaka dobrému dopravnému spojeniu s centrom Bratislavy a dopravnými uzlami môžu Raču využívať turisti ako nástup na turistické trasy do Malých Karpát. V zime si prídu na svoje najmä bežkári. Horúce leto volá na kúpaliská do Krasnian a Rače a milovníkom iných športov sú k dispozícii rôzne športoviská, ako futbalový štadión, bikrosový areál, tenisové kurty, ihrisko pre pozemný hokej a krytá stolnotenisová hala.

Hotely, ubytovanie

Kontakty

Miestny úrad Bratislava-Rača
Kubačova 21,
831 06 Bratislava

Tel: +421(2)49112411
email: info@raca.sk
www.raca.sk
- Stavebný úrad
- Životné prostredie
- Zdravie
- Vinohradníctvo

Fotogaléria

Žiadne komentáre:

20 októbra 2015

Vajnory

Vajnory ležia na hranici Národnej prírodnej rezervácie Šúr, ktorá je zaradená do európskej chránenej siete Natura 2000. V blízkosti mestskej časti sa nachádzajú Vajnorské jazerá. Vajnory sú tiež súčasťou Malokarpatskej vinnej cesty a centrum Vajnor je od roku 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu.

:: Slovensko > Bratislava > Vajnory

Vajnory

erb Vajnory Počet obyvateľov: 5 381
Rozloha: 13,5 km²
Okres: Bratislava III
Poloha: 48°12'15.2"N 17°12'23.8"E / mapa
Nadmorská výška: 130 m n.m.

Erb V červenom štíte strieborný vinohradnícky nožík a strieborný strapec hrozna, sprevádzané vpravo dvomi zlatými šikmými štvorlupeňovými ružičkami. Vinohradnícky a hovoriaci motív podľa menšieho erbového pečatidla Vajnor zo 16. storočia.

Mestská časť Bratislava Vajnory

Severozápadná časť územia Vajnôr je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. V tesnej blízkosti katastrálnej hranice Vajnôr sa nachádza Národná prírodná rezervácia Šúr (mokraď s pôvodným jelšovým lesom, obklopeným mokrými lúkami, tokmi a kanálmi a Panónskym hájom - zvyškom nižinného teplomilného dubovo-hrabového lesa, s rybníkom a štrkoviskami) , zaradená do siete európsky významných chránených území NATURA 2000. Regionálne biocentrá sú Vajnorská dolina, Vajnorské jazerá, Sprinzlov majer, Račiansky kanál a potok Struha.

Prvé správy o osídlení na území Vajnor sú z mladšej doby železnej - laténskej, teda z obdobia pred približne 2300 rokmi. Pri výstavbe diaľnice archeológovia odkryli aj slovansko-avarské pohrebisko s desiatimi kostrovými hrobmi a šiestimi slovanskými popolnicami starobylého tvaru. Nálezisko sa nezachovalo.

V období Veľkomoravskej ríše tu boli osady Prača a Dvorník, patrili hradisku na bratislavskom hradnom kopci. Obyvatelia Dvorníka slúžili feudálom z blízkeho okolia a hradu s povinnosťou dodávať víno, v Prači žili bojovníci, ktorí strieľali z praku alebo vyrábali zbrane.

Zaujímavosti: Národná prírodná rezervácia Šúr, Natura 2000, Vajnorské jazerá, Malokarpatská vinna cesta, centrum Vajnor je pamiatková zóna.

Pamiatky

  • Kostol Sedembolestnej Panny Márie národná kultúna pamiatka, rímsko-katolícky kostol pôvodne zasvätený sv. Ladislavovi pochádza z 13 storočia, hlavný oltár z konca 19. storočia, nástenné maľby zdobia vajnorské ornamenty.
  • Socha sv. Floriána národná kultúrna pamiatka - socha sv. Floriána z roku 1832
  • Vajnorský ľudový dom národná kultúrna pamiatka - tradičné obydlie vajnorských vinohradníkov, ľudové maľby interiéru, zbierka ľudovej keramiky a výšiviek, vajnorský ľudový kroj.
  • Vajnorská Madona - soška z dubového dreva zo zač. 14 storočia. V pravej ruke drží vladárske jablko, v ľavej Ježiška. Objavili ju na povale kostola sv. Ladislava v r. 1941, v r. 1943 -1967 stála na konzole lode kostola Klarisiek v Bratislave, dnes je v zbierkach Mestského múzea v Bratislave, replika na Miestnom úrade Vajnory.
  • Vajnorský ornament - nástenné ornamenty, dielo ľudových maliarok. Najznámejšou, ale aj najslávnejšou z nich bola Katarína Brúderová. Jej najobľúbenejším motívom bola téma vtáka pelikána, ktorý si trhá vlastné srdce, aby nakŕmil svoje hladné mláďatá.
  • Vajnorský vinohradnícky spolok - nadväzuje na stáročné vinohradnícke tradície. Organizuje jesenné Dni otvorených pivníc a Svätojánske žehnanie mladého vína na druhý vianočný sviatok. Existuje od r. 2003.
  • Vajnorský okrášľovací spolok - folklórna skupina, pokračovateľ ľudovej tradície obce. Oživuje staré ľudové obyčaje ako sú fašiangy, dožinky, vinobranie, vajnorská tradičná svadba a iné zvyky ročných období, napr. odovzdávanie dobytka, spisovanie vína financmi, šibačka, odovzdávanie dožinkového venca, rukovačka, vajnorské tance - Mazurka, Sotyš, Hrozená, Kovárska, Židovská, ukážka vajnorskej svadby - čepenie nevesty a i.
  • Vajnorská dychovka - pokračovateľ súboru Vajnorák, najstaršej dychovej hudby na Slovensku, ktorú založil Václav Kubišta v r. 1866.
  • Vajnorské letisko - najstaršie letisko na Slovensku, 4.5.1919 tu malo pristáť vojenské lietadlo s M. R. Štefánikom, 23.10.1923 začala pravidelná letecká linka Praha - Bratislava Vajnory, r.1927 - prvý aeroklub na Slovensku, od r. 1930 organizovanie kurzov pre pilotov.

Hotely, ubytovanie

Kontakty

Miestny úrad Bratislava-Vajnory
Roľnícka 109
831 07 Bratislava

Tel: 0850 242524
email: vajnory@vajnory.sk
www.vajnory.sk
- Stavebný úrad
- Životné prostredie
- Doprava
- Zdravie
- Školstvo

Fotogaléria

Žiadne komentáre:
Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom)