 |
| Bratislavský hrad |
Bratislavský hrad. Hradný vrch bol osídlený v dobe neolitickej, hallštattskej a rímskej. Najstaršími známymi objektmi boli bazilika a palác postavené v 9.st. Najstaršie pomenovanie hradu je z roku 907. V rokoch 1431-1434 premenili pôvodný románsky hrad na gotické kráľovské sídlo a súčasne vojenskú pevnosť. Renesančná prestavba sa uskutočnila 1552-1570. Rozšírenie pôvodného opevnenia 1672-74. Najväčší význam mal hrad za panovania Márie Terézie. Roku 1761-1766 pevnosť premenili na reprezentačné kráľovské sídlo. Dňa 28. mája 1811 požiar zničil hradný palác i mnohé objekty v jeho okolí. Roku 1953 sa začala obnova v tereziánskej podobe. Od roku 1962 sa postupne sprístupnili hradné reprezentačné miestnosti SNR, historické expozície Slovenského národného múzea a hudobná sieň.
 |
| hrad Devín |
Zrúcaniny hradu Devín na brale pri sútoku Moravy a Dunaja, na ktorom stála aj rímska pevnosť. Podľa najstaršieho písomného dokladu existoval hrad už r. 864. Strategický význam mal do konca tureckých vojen, do konca 17.st. Roku 1809 ho zničili vojská cisára Napoleona. Je symbolom slovenského národného uvedomenia začatého štúrovcami a slovanskej i československej vzájomnosti. V súčasnosti sa na hrade uskutočňuje archeologický prieskum, konzervácia a čiastočná rekonštrukcia hradných zrúcanín.
Academia Istropolitana humanistická univerzita založená r.1465 kráľom Matejom Korvínom mala štyri fakulty. Budovy sú na Jiráskovej ulici č. 3. Boli postavené v neskorogotickom slohu s renesančnými prvkami. Po adaptácii je v ich priestoroch Divadelná fakulta VŠMU.
Budovy evanjelického lýcea na Konventnej ulici č. 13 a 15. Lýceum bolo ohniskom slovenského národného uvedomovania najmä od 1829, po príchode Ľudovíta Štúra na lýceum.
 |
| Slavín |
Slavín, pamätník príslušníkom Sovietskej armády, padlým v bojoch o oslobodenie Bratislavy a na okolí r.1945 je súčasne cintorínom 6847 vojakov Sovietskej armády. Pamätnik sa skladá z obradnej siene, nad ktorou sa na 42 m vysokom pylóne dvíha 11 m vysoká bronzová socha Víťazstva. Vonkajšie nápisy na mramorových stenách obradnej siene dokumentujú bojovú oslobodzovaciu cestu Sovietskej a československej armády od Dukly až po Bratislavu. Na vonkajších bronzových dverách siene pietnych obradov je 8 reliéfov, znázorňujúcich osudy sovietskeho vojaka a jeho rodiny a utrpenie spôsobené fašizmom. V areáli je bohatá sochárska výzdoba, kvetinové záhony nad hrobmi, sadová úprava a vyhliadkové plošiny.
Ďalšie staviteľské umelecko-historické pamiatky sú rozdelené pre prehľadnosť na dve skupiny:
•
objekty svetskej architektúry
•
pamiatky cirkevnej architektúry.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára