Pamätné stavby Bratislavy

Bratislava sa môže popýšiť mnohými skvostnými budovami, ktoré jej spolu s námestiami a historickými palácmi dávajú jedinečný charakter a čaro. Medzi najvýznamnejšie pamätné stavby mesta Bratislavy patria:

:: Slovensko > Bratislava > Sprievodca po Bratislave

Palác Sboru povereníkov

Michalská brána

Na severozápadnom východisku zo Starého mesta predstavuje posledný zvyšok starého opevnenia mesta, kým ostatné brány, ktorých bolo vedno asi 10, už dávno boli pri rozširovaní mesta zbúrané, kedy prepadol zániku i čulý pevnostný systém mesta. Z múrov opevnenia ostali miestami už len nepatrné pozostatky, tak napríklad v Nedbalovej ulici, kde sú viditeľné ešte i strieľne. Michalská brána dostala svoje starodávne meno od kostola sv. Michala, ktorý stál na miest dnešného kostola sv. Trojice na Hurbanovom námestí a bol r. 1526 zbúraný. Cesta z tohto námestia nás vedie k Michalskej bráne okolo veľkého, moderného Domu obuvi, ktorý celkom pokazil jednotný architektonický ráz tohto stredovekého priestoru a ostáva obžalobou niekdajšej správy mesta. K Michalskej bráne vedie most ponad bývalú pevnostnú priekopu, na dne ktorej sa dnes nachádzajú záhrady. Tu býval predtým padací most, po ňom ostali ešte dve kladky na bráne. Na severnej strane brány sa nachádza nadpis: „Omme regnum in se ipse divisum, desolatibur" (každé kráľovstvo, ktoré príde do sporu samo so sebou, bude zničené). Veža Michalskej brány je 27 m vysoká. Vznikla v gotickom stredoveku a na jej špičke stojí socha archanjela Michala, vítaziaceho nad drakom, od bratislavského Petra Ellera z roku 1557. Na južnej strane pod erbom mesta je ďalší latinský nápis, podľa ktorého brána bola opravená za panovania Márie Terézie roku 1758.

Palác Univerzitnej knižnice

Bol pred revolúciou roku 1848 sídlom Stavovskej snemovne. Je to pozoruhodná budova postavená roku 1753 podľa plánov významného architekta Giov. Batt. Martinelliho na dolnom konci starobylej Michalskej ulice. Portál budovy s balkónom podopierajú dvaja giganti. Pôvodne to bola budova kráľovskej komory, neskôr spravili z nej kasárne, kedy bola hodne zničená, potom zas sa stala sídlom c. k. miestodržiteľstva. No pamätná sa stala najmä tým, že v nej zasadal stavovský snem, na ktorom odzneli mnohé závažné prejavy Ľudovíta Štúra, ale i Ľudovíta Kossutha. Na zvečnenie tejto historickej skutočnosti umiestnili na budove Štúrovu pamätnú tabuľu.

Pioniersky palác

Na Hodžovom námestí dal postaviť viedenským architektom Hildebrandom roku 1760 knieža Grassalkovich v bohatom slohu rokokovom. Knieža Grassalkovich pochádzal z chudobného meštianskeho rodu, no vyznal sa v umení zbohatnúť a keď sa stal obľúbencom Márie Terézie, čoskoro ho povýšili do grófskeho a napokon i do kniežacieho stavu. Vnútro paláca zodpovedalo vonkajšku. Na dvojitom schodišti s balustrádou hore vpravo je socha od významného sochára R. Donnera, predstavujúca bohyňu Ceres. Pred palácom je krásna kovaná ohrada. Za palácom je veľká záhrada, sprístupnená verejnosti.

Palác Sboru povereníkov

Hneď za Furdekovou spojovacou ulicou (ulica Obrancov mieru — Gottwaldovo námestie) skoro ako pokračovanie veľkého sadu Pionierskeho paláca je iný krásny park, ktorý prináleží k budove Sboru povereníkov, nachádzajúcej sa na západnom kraji obrovského Gottwaldovho námestia. Palác nechal postaviť arcibiskup Forgách ako svoje arcibiskupské letovisko (vtedy bola táto časť Bratislavy ešte mimo obvodu mesta, veď najstarší obyvatelia Bratislavy sa ak medzitým celkom nevymreli dobre pamätajú, keď dnešnú ulicu Obrancov mieru obrubovali miestami záhrady a vinohrady). Stredná časť je bohato baroková a pochádza z polovice XVIII. storočia. Sochy na ohrade sú z doby ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, asi z roku 1760. Neskôr bola v paláci umiestená vojenská nemocnica. Za tzv. slovenského štátu budovu značne prestavali, kedy dostala dnešnú svoju podobu. Dnes patrí budova Sboru povereníkov.

Slovenská národná galéria

Na brehu Dunaja v blízkosti propelerovej stanice stojí krásna budova Slovenskej národnej galérie. Ešte pred druhou svetovou vojnou slúžila ako vojenská kasáreň, potom bola dôkladne prebudovaná, až dostala dnešný svoj architektonicky dokonalý vzhľad. Založenie Slovenskej národnej galérie sa datuje z roku 1951 a 25. novembra toho istého roku po prvý raz sprístupnili budovu Slovenskej národnej galérie verejnosti, a to rozsiahlou výstavou nášho umenia XIX. storočia, i keď to bolo vtedy len v jednom, západnom krídle budovy. Odvtedy záujem o galériu neprestajne rástol. Keďže galéria neprestajne získavala nové a nové umelecké poklady, bolo rozhodnuté preinštalovať zbierky umeleckých diel XIX. a XX. storočia. Pre nedostatok priestorov zatiaľ nebolo možné sprístupniť oddelenie starého slovenského umenia, najmä vynikajúcich diel našej gotiky a baroka. Z tých istých v blízkej budúcnosti bude treba vážne uvažovať o prístavbe, ktorou by dostala budova svoj pôvodný štvorcový pôdorys. No i to, čo je v galérii dosiaľ vystavené — a sú to väčšinou výtvarné diela XIX. a XX. storočia — predstavuje veľkolepú zbierku vynikajúcich výtvorov oboch tých storočí, ktorá nám podáva dokonalý obraz umeleckej tvorby výtvarníkov, žijúcich v tej dobe na Slovensku. Okrem toho bývajú poriadané v rozľahlých sálach stredného traktu veľmi hodnotné výstavy a to nielen domácich diel, ale i diel zahraničných, ako bola napríklad výstava čínskeho alebo mexického výtvarného umenia.

Ani jeden návštevník Bratislavy nevynechá možnosť podívať sa na umelecké poklady, prehľadne a s vkusom vystavené v Slovenskej národnej galérii. Okrem pondelka je galéria otvorená každý deň.

Historické jadro mesta

Ako ináč ani nie je možné, historické jadro mesta sa nachádza v strede Bratislavy. Je zachovalé a vykazuje množstvo cenných stavebných pamiatok. Väčšina návštevníkov Bratislavy si iste nájde trochu času na ich prehliadku. Sú to všetko pamätníky veľkej minulosti mesta.

Kedysi Hlavné námestie

Uprostred starého mesta, ktoré je dnes vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu, leží historické staré námestie, dnes, na pamäť oslobodenia mesta hrdinskou Sovietskou armádou, pomenované Námestím 4. apríla. Pozornosť návštevníka upúta hneď pri príchode na námestie vysoká a krásna kašňa, zvaná Rolandova. Pochádza z roku 1572 a bola dielom Ondreja Luttringera. Symbolizovala právo mestskej rady vykonávať miestne súdnictvo. Námestie bolo v stredoveku srdcom mesta. Bolo tu trhovisko, ako ešte dnes dosvedčujú miery, umiestené na radničnej bráne. Konali sa tu verejné vystúpenia, poriadali sa tu hry, zhromažďovali sa tu cechy k slávnostným sprievodom atď. Z budov, ktoré patrili popredným mešťanom, možno uviesť Kutscherfeldov palác na rohu námestia a Sedlárskej ulice s krásnym kovaným balkónom z roku 1762. Pozoruhodná je aj budova na rohu Zelenej ulice, ktorú uvádzajú mestské účty už koncom XVI. Storočia. Na štíte domu je reliéf dvoch mužov, nesúcich hrozno, a pís-mená: S. P. Q. R. (senatus popolusque posoniensis rada a ľud bratislavský). V tejto budove boli kedysi dve veľké siene, kde sa konali zasadania a hrali divadelné hry. Mesto tu prijímalo vzácne návštevy a čapovalo sa tu mestské víno.

Diebrovo námestie

Skôr, ako by sme sa zaoberali s budovou starej radnice, ktorá ovláda celé Námestie 4. apríla svojou výraznou renesančnou budovou, zakončenou krásnou barokovou vežou, prejdime sa ešte po susednom Diebrovom (predtým Františkánskom) námestí. Hneď na začiatku sa nachádza jednoduchý, ale mohutný kostol sv. Salvátora, postavený pôvodne ako evanjelický kostol r. 1658. V časoch protireformácie bol odovzdaný jezuitom a odvtedy zostal v držbe katolíckej cirkvi. Ozdobou tohto kostola sú rezbárske práce, no najmä kazateľnica, práca Donnerovho žiaka Godeho, so svojimi peknými reliéfmi. Na opačnom konci námestia nás upúta kostol a kláštor Františkánov (podľa ktorých bolo námestie pôvodne pomenované). Začiatky týchto budov siahajú do XIII. storočla, kedy po dobytí mesta Přemyslom Otokárom II. bol kláštor založený. K veľkým pre-stavbám došlo v XIV. storočí. Najkrajšou časťou tohto, kostola je bočná kaplnka sv. Jána, ktorá patrí k vrcholným ukážkam gotického umenia na Slovensku vôbec.

Diebrovo námestie vyúsťuje do Pugačevovej a Zámočníckej ulice. Najmä posledná je ukážkou zachovalej stredovekej ulice. Na Pugačevovej ulic1 č. 3 sa nachádza tzv. Husitský dom, pomenovaný tak pravdepodobne podľa kalichov, zdobiacich jeho dvornú časť, a podľa tradície, že sa tu schádzavali tajní husiti, ktorí pripravovali odovzdanie mesta husitskému vojvodcovi Blažkovi. Vracajúc sa Diebrovým námestím všimnime si ešte palác pod č. 8. Je to jedna z najkrajších rokokových stavieb v meste s pekne vyváženou dvojportálovou fasádou, krásnym schodišťom a interiérmi na 1. poschodí. Poniže je svojrázna poschodová budova, uvádzaná v mestských spisoch už v rokoch 1347-78. Charakterizuje ju arkier s troma oblokmi, položený na jednoduché konzoly.

Stará radnica

Krátku prechádzku ukončíme prehliadkou Starej radnice. Patrí k najstarším zachovalým svetským budovám mesta. Pôvodne bola súkromným majetkom richtára Jakuba. Mesto ju odkúpilo roku 1387. V podstate je to gotická budova, nesie však stopy mnohých neskorších prestavieb. Posledná prestavba sa uskutočnila roku 1558 a odvtedy pochádza jej terajší renesančný ráz. Z architektonických pozoruhodností radnice treba vyzdvihnúť krásny gotický podjazd z roku 1452. Aj radničná veža je súčasťou pôvodnej budovy richtára Jakuba a bola mnohokrát prestavaná. Dnešnú podobu dostala po roku 1733, v ktorom bola hrozným požiarom zničená. Dnes Stará radnica už neslúži úradovaniu. V nej a v susednom Ungerlovom dome (renesančný dom, aj výtvarne spojený s radnicou) a v priľahlom Apponyiho paláci, postavenom roku 1776, sú umiestnené Mestský archív, Mestské múzeum a študijné oddelenie Mestskej knižnice.

Mestské múzeum

Je umiestnené na 1. poschodí budovy (otvorené denne okrem pondelka). Prehliadka múzea nám poskytuje obraz o vývoji mesta. Najstaršie pamiatky osídlenia mesta sú z mladšej doby kamennej, potom sú tu pamiatky z doby bronzovej a železnej. Bohaté sú nálezy z rozhrania nášho letopočtu. Naznačujú, tie sa v tom čase na území mesta rozprestieralo rozsiahle keltské oppidum (osada, mesto) s vyvinutým peňažným hospodárstvom a remeselníckou výrobou. Nálezy z doby rímskej hovoria nám o pobyte Rimanov na mestskom území. Medzi najvzácnejšie rímske pamiatky rátame votívny kameň s reliéfom Neptúna a Viktórie, ktorý však nie je z územia Bratislavy, ale z neďalekého Carnuntumu. V polovici VI. storočia prenikli na naše územie Slovania. S istotou sa predpokladá, že v mieste dnešného hradu mali opevnené hradište. O pobyte Slovanov na území mesta svedčí aj slovanský hrob, pochádzajúci zo slovanského pohrebišťa, objaveného v dnešnej. Botanickej záhrade na Karloveskej ceste. Ďalšie exponáty hovoria o vzniku mesta koncom XIII. storočia a o jeho prvom stavebnom rozvoji. Vo vitrínach múzea tento vývoj naznačujú pečatidlá (najstaršie z roku 1336), krásny rukopisný Hahnov kódex, ukážky listov a listín z mestského archívu a umelecké pamiatky. O moci mesta svedčí ďalej hrdelné právo (symbol: ruka s mečom v zbierkach múzea), vlastné miery a právo raziť mince. O vyspelosti bratislavských remeselníkov v tom čase svedčia kované dvere, ktoré naraz zatvárajú 14 zámkov. Pritom však väčšina obyvateľstva žila v neznesiteľne ťažkých pomeroch.

Vo veľkom napätí žili občania Bratislavy najmä v časoch tureckých vojen. Odrazilo sa to navonok tým, že sa zastavil stavebný ruch v meste. život v meste sa rozprúdil až koncom XVII., najmä však v XVIII. storočí. V samotných miestnostiach radnice sú krásne doklady nového rozbehu hospodárskeho života v prepychovej súdnej sieni. Stavebnému ruchu mesta v XVIII. storočí je venovaná samostatná miestnosť, podobne aj kultúrno-vedeckému životu tohože storočia. — Niekoľko grafických listov z doby napoleonskej, ako aj list, znázorňujúci požiar hradu, ukazujú nám už Bratislavu začiatkom XIX. storočia. V roku 1848 vyšlo z Bratislavy Kossuthovské povstanie. Toto obdobie nám pripomína aj zástava Hurbanovcov, ktorú bratislavské meštianske gardy získali v bojoch s Hurbanovcami. — Dve ďalšie miestnosti sú venované začiatkom spriemyselňovania mesta. Sú tu cenné doklady o bojoch stále sa vzmáhajúcej robotníckej triedy v meste, ktorá stála na čele robotníckeho hnutia v Uhorsku a o ktorej hovoril Marx vo svojej zpráve k IV. kongresu I. internacionály. — Prehliadku múzea môžeme spojiť s prehliadkou stredovekých mestských žalárov, ktoré sa nachádzajú v podzemí Starej radnice. Spojené sú s mučiarňou, kde nám vystavené mučiace nástroje podávajú obraz o ukrutnosti stredovekého práva.

Radníčné gobelíny

Po prehliadke múzea hodno sa podívať na slávne Radničné gobelíny, umiestnené v susednom tzv. Primaciálnom paláci, postavenom v rokoch 1770-1780 architektom Melchiorom Hoefelom. Je to séria 6 gobelínov z anglickej manufaktúry Mortlake pri Londýne r. 1630. Znázorňujú grécku báj Hero a Leander, ktorú v V. storočí pred n. l. spracoval grécky básnik Musaios. Gobelíny svojou sviežou farebnosťou ostanú dlho v pamäti návštevníkov. Sú tkané z vlny s pridaním hodvábu. Ak nám ešte ostáva času, zastavme sa v pamätnom dome veľkého klavíristu, skladateľa a hudobného pedagóga, Beethovenovho priateľa J. N. Hummela. Dom sa nachádza v tesnom susedstve Primaciálneho paláca, vo dvore domu na Klobučníckej ulici č. 2.

Z histórie cestovného ruchu na Slovensku

* Vyššie uvedený text bol publikovaný v brožúre z roku 1957, ktorá slúžila ako informačný a turistický sprievodca návštevníkom mesta Bratislavy (akýsi predchodca dnešných bedekrov).

Publikácia bola bohato ilustrovaná obrázkami, ktoré tvoria unikátne zábery vtedajšej Bratislavy.

Zdroj: historický Sprievodca po Bratislave z r. 1957

Oslobodenie Bratislavy

Oslobodenie Bratislavy 4. apríla 1945, bolo jedným z dôležitých víťazsiev dosiahnutých hrdinskou Sovietskou armádou pri oslobo-dení našej vlasti. Krv sovietskych vojakov nebola vyliata nadarmo. Výsledky dosiahnuté pri budovaní nášho nového života hovoria o tom jasnou rečou.

:: Slovensko > Bratislava > Sprievodca po Bratislave

Robotnícka trieda, ktorá sa z vôle celého ľudu ujala 4. apríla 1945 v našom meste moci, tak ako v celej našej vlasti ostražito chránila vzácny dar slobody. Napriek pokusom buržoázie, odvrátiť nás od nastúpenej cesty, život v meste sa postupne skonsolidoval.

Najmä po Februárovom víťazstve v r. 1948 sa život v našej vlasti rozprúdil novým plným tempom. Preto dnes po odstupe rokov s radosťou môžeme registrovať dosiahnuté hrdé výsledky.

Rozsiahla industrializácia Slovenska uskutočňovaná v našej ľudovo-demokratickej vlasti, prispela jedinečnému hospodárskemu rozvoju nášho mesta.

Nové továrne, ako napríklad Závod mieru, Bratislavské mliekárne, Veľkopekáreň, Chladiarne atď, zmnohonásobili pracovné príležitosti, že dnes nemáme nezamestnaných, ba naopak hľadáme pracovné sily. Práca v našich továrňach je radostná a dosiahnuté pracovné výsledky sú podľa zásluhy odmeňované. Pýchou nášho mesta sú naše závody vyznamenané červenými zástavami.

Úspechy našich závodov zaručujú našim pracujúcim dobré príjmy a stále stúpanie životnej úrovne. Odráža sa to najmä v stále sa zvyšujúcom obrate maloobchodu, ktorý v roku 1956 v porovnaní s rokom 1954 vzrástol o vyše 7%. Rozsiahla bytová výstavba rieši najpálčivejší problém nášho mesta. Nové formy práce, najmä však organizovanie komplexných čiat urýchľujú bytovú výstavbu. Rozsah bytovej výstavby však napriek tomu ešte nestačil plynule nahradiť staré a zdravotne závadné byty a zároveň uspokojiť stále vzrastajúce potreby, aj keď len za posledné tri roky (1954-56) činili investície na úseku bytovej výstavby 443,4 mil. Kčs za ktorú sumu sa postavilo 4.276 nových bytov.

Do r. 1960 sa má na území nášho mesta vystavať ďalších 12.500 moderných bytov. Podstatnú časť týchto bytov budú tvoriť už panelové stavby. Dobudovaním panelového kombinátu v Bratislave, dosiahne táto výroba 600 bytov ročne.

Úspechy vidíme aj vo výsledkoch bratislavských JRD. Postupnou mechanizáciou a zlepšenými agrotechnickými opatreniami dosahujú stále vyšších hektárových výnosov a zvýšenia živočíšnej výroby.

Komunálne hospodárstvo aj popri vyskytujúcich sa nedostatkoch dobre zvládlo vytýčené úlohy. Týka sa to hlavne podstatného rozšírenia dopravnej siete, oveľa priaznivejšieho rozmiestnenia prevodzovní a zberní, poskytujúcich každodenné služby občanom mesta a okolitých obcí. Pýchou nášho komunálneho hospodárstva je nová veľkopráčovňa, ktorej výkony za posledné roky vzrástli skoro trojnásobne. Počet osôb prepravených miestnou dopravou dosiahol 100,217.000 osôb.

Úžasný je vzrast bratislavského školstva. Zatiaľ čo v roku 1938 bolo iba 15 materských škôl s 968 žiakmi, dnes ich máme 65 s 4171 žiakmi. Na všeobecnevzdelávacích školách vzrástol počet žiakov z 15.110 v r. 1938 na 33.391. Veľká pozornosť sa venuje odstráneniu nedostatku školských priestorov.

Podstatne sa zlepšila zdravotná starostlivosť o našich pracujúcich. Veľký je úspech najmä v boji s dojčeneckou úmrtnosťou, ktorá poklesla na 2,1% a v boji so záškrtom na ktorý v r. 1956 ochoreli iba 3 deti. Veľká pozornosť sa venuje boju s rakovinou a bratislav-ská onkologická stanica pracuje s najmodernejšími prostriedkami: rádioaktívnymi izotopmi. Starostlivosť o pracujúcich sa prenáša do závodov, kde sú budované dobre vybavené závodné ambulancie, v ktorých pracuje vyše 100 lekárov.

Nebývalý je najmä kultúrny vzrast nášho mesta. Nové múzeum V. I. Lenina, Slovenská národná galéria, bohatá výstavná činnosť ostatných múzeí a výtvarníkov, rozšírenie divadelníctva, obohate-nie siete ľudových kružníc, starostlivosť o kultúrne pamiatky (vyhlásenie mestskej rezervácie a rekonštrukcia hradu), založenie profesionálnej Slovenskej filharmónie, všetko to hovorí výrečne o tom, že kultúra v našom meste sa stala vecou nás všetkých a už nie je výsadou niektorých jednotlivcov, ako tomu bolo ešte v nedávnej minulosti.

Podstatným obohatením života bratislavských pracujúcich a pekným darom nášmu mestu bolo vybudovanie Parku kultúry a oddychu, ktorý sa stáva vyhľadavaným zdrojom poučenia a zábavy našich občanov.

Úspechy nášmu mestu donášali v uplynulých rokoch aj naši športovci, ktorým sa často dostalo aj toho najvyššieho uznania, titulu majstra republiky. (Za tento úspech vďačíme masovej základni športu v Bratislave).

Uviedol som len niekoľko málo čísiel zo života nášho mesta po roku 1945. Tieto čísla však výrazne hovoria o veľkom prerode nášho mesta ako po stránke hospodárskej, tak aj po stránke kultúrnej. Naše mesto za posledné obdobie vzrástlo zo 150.000 obyvateľov na 241.114 obyvateľov. Je to snáď najväčší vzrast nášho mesta za také krátke obdobie a popri ostatných uvedených číslach hovorí najvýraznejšie o našom krásnom živote. Bratislava sa po roku 1945 stala mestom šťastných ľudí, ľúbiacich svoje mesto, svoju vlasť, svoju ľudovú republiku.

Tvorivý život nášho mesta na všetkých úsekoch hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života je dokumentom našej budova-teľskej prítomnosti. Slobodná, radostná a tvorivá práca obrodila život v našom meste a dala starej Bratislave novú náplň.

Budovanie nášho mesta je súčasťou nášho boja za mier, za ktorý bojujeme v bratskej jednote spoločne s českým národom po boku Sovietskeho sväzu a všetkých krajín ľudovodemokratického tábora. Budovanie nášho mesta je zárukou, že naše mesto pôjde stále vpred v ústrety ešte krajšej a bohatšej budúcnosti.

Z histórie cestovného ruchu na Slovensku

* Vyššie uvedený text bol publikovaný v brožúre z roku 1957, ktorá slúžila ako informačný a turistický sprievodca návštevníkom mesta Bratislavy (akýsi predchodca dnešných bedekrov).

Publikácia bola bohato ilustrovaná obrázkami, ktoré tvoria unikátne zábery vtedajšej Bratislavy.

Zdroj: historický Sprievodca po Bratislave z r. 1957