15 októbra 2015

Petržalka

Najľudnatejšia mestská časť Bratislavy. Nachádzajú sa tu 2 umelo vytvorené štrkovcové jazerá: Veľký a Malý Draždiak, Chorvátske rameno, vodohospodársky kanál odvádzajúci spodnú vodu, sčasti kopírujúci trasu niekdajšieho ramena Dunaja. Najstarší verejný park v strednej Európe, Sad Janka Kráľa a največšie panelákové sídlisko na Slovensku.

:: Slovensko > Bratislava > Petržalka

Petržalka

erb Petržalka Počet obyvateľov: 104.914
Rozloha: 28,7 km2
Okres: Bratislava V
Poloha: 48°06'40.5"N 17°06'39.5"E / mapa
Nadmorská výška: 131 m n.m.

Erb V striebornom štíte zo zelenej, zelenými krovinami a drobnými zelenými prirodzenými listnatými stromami porastenej trávnatej pažite vyrastajúci zlatý listnatý strom so zelenou prirodzenou korunou.

Mestská časť Bratislava Petržalka

História Petržalky siaha až do 13. storočia, kedy sa stretávame s názvami Wlocendorf (1222), Mogorscigel (1225), Flycendorf (1233). Názvy pripomínajúce v nemčine obec na rieke alebo rovine používali ľudia v miestach osídlenia na dnešnom Kapitulskom dvore, ktoré však počas 16. storočia zaniká. Názov pripomínajúci uhorský (maďarský) ostrov, to je už osídlenie predchádzajúce dnešnej Petržalke. Tento „ostrov“ bol v roku 1493 uhorským Engerau. Ako sa začal v krajine presadzovať maďarský jazyk, tak sa z tohto miesta v roku 1863 stala Ligetfalu (Ves na Nive), presnejšie Bratislavská Lužná Ves – Pozsonyligetfalu.

Petržalka bola v minulosti svedkom rozličných bojov. Azda najznámejšie sa do dejín Petržalky zapísal Napoleon. Jeho vojská prešli tadiaľto v rokoch 1805 a 1809. Po druhý krát sa v týchto miestach bojovalo a pre obyvateľov to bola ťažká skúška.

Vznik Česko-Slovenska, obsadenie Petržalky československými vojskami v auguste 1919 a potvrdenie príslušnosti k Československu podpísaním Trianonskej zmluvy v júli 1920 – zmenili hranice krajín, no nezmenili strategický význam Petržalky. Z nemeckého Engerau a maďarského Ligetfalu sa v roku 1920 stáva slovenská Petržalka. Za prvej Československej republiky začala získavať na význame. Za obdobie necelých dvadsať rokov vzrástla päťkrát. Postupne sa stala najväčšou obcou v republike, začala si budovať nové republikánske a demokratické tradície. Avšak prišiel rok 1938 – okupácia hitlerovským Nemeckom, ktorá trvala skoro sedem rokov. Roky fašistického útlaku znamenali pre Petržalku najtemnejšie obdobie v jej histórii, boli to roky biedy, odriekania, udavačstva a perzekúcií. Po oslobodení Sovietskou armádou pripadla znovu k Československu. Osud Petržalky sa mení. V roku 1946 sa stáva súčasťou Bratislavy – mestskou časťou. Parížskou mierovou dohodou z roku 1947 sa posúva hranica s Maďarskom až za Čunovo.

V roku 1973 padlo rozhodnutie o výstavbe Petržalky do podoby, v akej ju poznáme dnes. Mení sa tvar územia, štruktúra obyvateľstva i charakter miesta. Petržalka sa stavala pre ľudí, dnes tu žije viac ako 105-tisíc obyvateľov (údaj z roku 2011). Najväčšia bratislavská mestská časť je dnes vnímaná ako zaujímavá, plnohodnotná ba dokonca reprezentatívna časť hlavného mesta Slovenskej republiky. Z myslí obyvateľov sa postupne podarilo vymazať dlhodobo zakódovaný nepriaznivý kultúrny odkaz na zašlú slávu socialistického realizmu, neúctu k súkromiu človeka, násilia a zločinu. Predsudky voči tomuto miestu boli vďaka mnohým pozitívnym krokom petržalskej samosprávy odstránené a Petržalka momentálne patrí medzi vyhľadávané miesta pre bývanie, prácu aj oddych.

Zaujímavosti: jazero štrkový Veľký Draždiak a Malý Draždiak, Chorvátske rameno, vodohospodársky kanál, najstarší verejný park v strednej Európe, Sad Janka Kráľa.

Pamiatky

Hotely, ubytovanie

Kontakty

Miestny úrad Bratislava-Petržalka
Kutlíkova 17
852 12 Bratislava

IČO: 00603201
DIČ: 2020936643
Tel: +421-2-68288500
Email: podnety@petrzalka.sk
www.petrzalka.sk
- Kultúra
- Životné prostredie
- Doprava
- Školstvo

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára