Svetoví hudobníci v Bratislave

Bratislava bola od nepamäti križovatkou nielen hospodárskeho, ale aj kultúrneho života v strednej Európe. Bolo to najmä hospodárske zmohutnenie, ktoré určovalo pomer ku kultúrnemu dianiu priam v jej strede. Pravda, dialo sa tak vždy podľa systému tej-ktorej vládnúcej spoločenskej triedy.

:: Slovensko > Bratislava > Sprievodca po Bratislave

V Bratislave hrali mnohí svetoví hudobníci

Masa pospolitých občanov bola dlho vylúčená z umeleckého pôžitku, len hodne neskôr jej boli určené a to iba odrobinky z bohatého stola feudálov a najmä mešťanov. Dnes je situácia vonkoncom iná a prichodí nám poznať túto neblahú minulosť, ohodnotiť ju, vyzdvihnúť jej pokrokové prvky, lebo zavše ich nebolo málo a nadviazať na ňu s historickým pohľadom prehodno-tenia, aby sme ju mohli v zmysle súčasných potrieb uplatniť ako odkaz minulosti.

V Bratislave sa narodilo, pôsobilo a umrelo veľa hudobných géniov. Viacerí mali k Bratislave iba priateľský vzťah, prišli sa sem pozrieť a odišli, iní tu účinkovali, ba daktorí napísali tu svoje diela, poniektorí aj priam o Bratislave a nie div, že Bratislava nielen v prítomnosti, lež takisto v minulosti bola strediskom hudobno-divadelnej kultúry a to na vysokom stupni. Vyhneme sa spomienkam na tých hudob-ných umelcov, ktorí dnes v Bratislave pôsobia a tvoria tu svoje diela, lebo sa o nich viacmenej častejšie píše. Tých význačnejších z minulosti spomenieme v abecednom poriadku:

Eugen d' Albert (1864-1932), najvýznačnejší klavirista a známy operný skladateľ diela „Nížina", hral v Bratislave 30. XI. 1886 skladby od Bacha až po novších skladateľov, najmä romantikov: Schumanna, Liszta a Rubinsteina, ale Beethovena hral zvlášť s neobyčajnou vervou a umeleckým precítením.

Ludvik van Beethoven (1770-1827) bol najväčším skladateľom hudobného klasicizmu mal úzky vzťah nielen k Bratislave, kde koncertoval roku 1796 (Bacha, Mozarta a svoje skladby), ale známy je svojim pobytom v Dolnej Krupej v Piešťanoch, kde sa liečil.

Béla Bartók (1881-1945), najväčší súčasný maďarský hudobný skladateľ, študoval v Bratislave a zavše sa sem i neskôr veľmi rád vracal, lebo tu žila jeho mamička Hudbu študoval u L. Erkela, syna to významného maďarského skladateľa prvých opier a národnej hymny maďarskej. Tu začal komponovať svoje prvé hudobné diela. Svoj blízky vzťah k Slovensku preukázal aj prakticky tým že zbieral slovenské ľudové piesne a vedecky ich rozoberal. Niekoľko ráz vystúpil v Bratislave na koncertnom pódiu ako znamenitý klavírny virtuóz. Pred dvoma rokmi odhalili mu pamätnú dosku na bývalom gymnáziu, dnes skladišti Univerzitnej knižnice.

Ján Batka ml. (1845-1917), nebol hudobným skladateľom, ale len veľký ctiteľom hudobného umenia. Ako mestský archivár bol orga-nizátorom mnohých význačných podujatí v hudobnom a divadelnom živote Bratislavy. Jeho pričinením vystavali pomník bratislavskému rodákovi J. N. Hummlovi, zval koncert. Fr. Liszta, A. Rubinsteina, J. Brahmsa a iných skladateľov. Dopisoval si s Pjotrom I. Čajkovským a inými význačnými skladateľmi XX. storočia. Má význačný podiel na vývine hudobného života v našom meste.

Ján L. Bella (1843-1936), najstarší slovenský hudobný skladateľ, keď sa po 40-tych rokoch vrátil do vlasti, usadil sa v Bratislave, kde vytvoril svoje významné diela „Svadba Jánošíkova", „Divný zbojník", viaceré sbory a komorné diela. Jeho jediná opera „Kováč Wieland" mala 28. IV. 1926 premiéru v bratislavskom Národnom divadle. Odpočíva na evanjelickom cintoríne.

Johannes Brahms (1833-1897), význačný nemecký hudobný skladateľ symfónií a piesní, navštívil Bratislavu r.1888 pri príležitosti predvedenia jeho kantáty „Rinaldo". Potom prišiel viac ráz na pozvanie spomínaného Batku a dcér poštového radcu Vrábľa do Bratislavy.

Hans Bülow (1830-1894), vynikajúci dirigent a klavírny virtuóz, žiak a zať Fr. Liszta, koncertoval a dirigoval v Bratislave niekoľko ráz, od roku 1853 do roku 1884, kedy bol už známy v celom svete ako najväčší propagátor a interpret diel R. Wagnera.

Ernö Dohnányi (1877-1960), významný maďarský dirigent, skladateľ a klavírny umelec. Narodil sa a učil sa v Bratislave u svojho otca, ktorý tu bol profesorom a dobrým hráčom na cello, preto boli u Dohnányich časté hudobné večierky, na ktorých hrali otec a syn. Tu sa pokúsil prvý raz komponovať. Bratislava ostala „najkrajšie mesto mladosti". Vracal sa sem veľmi často ako dirigent a klavírny umelec.

Ferenc Erkel (1810-1893), zakladateľ maďarskej ná-rodnej opery, študoval v Bratislave strednú školu a učil sa hudobným základom u regenschoriho bratislavského dómu H. Kleina. Po dokončení štúdií odišiel pôsobiť do Kluže ako divadelný dirigent. Pri otváraní divadla v Bratislave — terajšej budovy roku 1886 dirigoval svoju operu „Bánk bán".

Ladislav Füredy (1749-1850) známy harmonizátor slovenských ľudových piesní zo zbierok Jána Kollára, učil sa hudobným základom v Bratislave u H. Kleina. Vynikal v hre na klavír a na organ napriek tomu, že bol slepý. Vo Viedni roku 1837 vyšlo 25 ním zharmonizo-vaných piesni: „Národní nápěwy ku Zpěwankám vydaným od J. Kollára, do not pro klawír uspořádané".

Josef Haydn (1732-1809) veľký rakúsky hudobný skladateľ, bol častý hosť Bratislavy, kde dirigoval kapelu feudála Eszterházyho, hrával sólo na klavicembalo v palácoch: Grassalkovichovom (Pioniersky palác), Schiffbeckovom (budova dekanstva lekárskej fakulty), divadle a na báloch v rôznych šľachtických domoch. Haydnove skladby boli v Bratislave kedysi, a sú i dnes, veľmi obľúbené a predvádzané na koncertoch aj v chrámoch.

Johann Nepomuk Hummel (1778-1837) sa narodil v Bratislave ako syn hudobníka zo starej budovy divadla. Bol nielen známy skladateľ, ale najmä výborný hráč na klavíri. V detskom veku odišiel s rodičmi z Bratislavy, ale často tu ako dospelý umelec koncertoval. Bol žiak Mozarta a dobrým priateľom Beethovenovým, Jeho rodný domček je podnes zachovaný a možno ho kedykoľvek navštíviť na Hummelovej ulici vo dvore. Blízko Hviezdoslavových sadov je Hummlov pomník, ktorý by si zasluhoval viac ošetrenia a pozornosti, lebo na jeho výstavbe mali podiel nie menší hudobníci, než akými boli: Fr. Liszt, J. Zichy, A. Rubinstein, H. Bülow, Ferd. Hiller, A. W. Ambros a iní. Socha je dielom bratislavského rodáka V. Tilgnera a stála 8.000 zl.

Jozef Chudý (1751-1813) bratislavský rodák, autor najstaršej maďarskej opery „Pikko Hertzeg és Jutka Perzsi" z roku 1793. V rokoch 1785-88 dirigent súkromnej opery feudála J. Erdödyho v Bratislave. Tu zložil hudbu k niekoľkým melodrámam a viacerým operám na nemecký text, ktoré sa však stratili pri rôznych kočovných divadlách, kde Chudý, po odchode z Bratislavy, účinkoval.

Leoš Janáček (1854-1928) moravský hudobný skladateľ, ktorého hudba je veľmi blízka slovenskému srdcu. Zavše sa v nej ozvú témy slovenskej melodiky. V Bratislave bol v rokoch 1923 a 1925, keď hrali v divadle jeho opery (Jej pastorkyňa a Káťa Kabanová). Neobyčajne zapôsobil naňho Dunaj a podľa vlastných zápisov mal v úmysle zložiť symfonickú báseň „Dunaj". Zachovali sa aj hudobné záznamy. Práve tak, ho očarili Tatry a Demänovská jaskyňa.

Friedrich August Kanne (1778-1833) bol rakúsky hudobný skladateľ a spisovateľ, ktorý bojoval za uznanie Beethovenových diel. Bol v Bratislave dirigentom v divadle a napísal operu z bratislavského prostredia pod názvom „Das Schloss Theben an der Donau". Premiéra bola v Bratislave.

Henrich Klein (1756-1832), skladateľ najmä duchovných skladieb a znamenitý pedagóg i organizátor hudobného života v Bratislave. Priateľ Beethovenov a Marschnerov a iných, ktorý tiež pôsobil v Bratislave. Bol vynálezcom sklenenej harmoniky, o ktorej písali aj v nemeckom hudobnom časopise v Lipsku. Písal zväčša komornú a duchovnú muziku a dirigoval orchester a spevokol v dóme, ktorý bol neskôr základom pre chýrny „Kirchen-musikverein". Klein bol zakladateľom Mestskej hudobnej školy v Bratislave, ktorá zanikla roku 1945. Jeho žiakmi boli významní hudobní skladatelia.

Alojz Kolísek (1868-1931), profesor síce na teologickej fakulte, ale veľký organizátor a napomáhateľ slovenskej hudby a divadla. Nebolo od roku 1919 podujatia, ktorého by sa nebol zúčastnil radou, aj finančnou pomocou. Písal články o slovenskej hudbe, o umení a o divadle v domácich a v zahraničných časopisoch.

Dezider Lauko (1872-1942), pôvodne finančný úradník, ale študoval hudbu v Budapešti a pôsobil v Bratislave ako klavírny virtuóz-skladateľ v duchu viedenskej klasiky a Lisztovho systému. V Bratislave vydal niekoľko svojich klavírnych skladieb a Hudobný slovník.

Milan Lichard (1853-1935), slovenský hudobný skladateľ, najmä sborových skladieb a hudobný teoretik (dielo „Príspevky k teórii slovenskej ľudovej piesni"), žil dlhší čas v Bratislave, zúčastňujúc sa vývinu hudobného života.

František Liszt (1811-1886) hudobný skladateľ klavírny virtuóz Franz (František, Ferenc) Liszt, o ktorého osude sa rozhodlo v Bratislave, keď hral pred zídenými feudálmi, ktorí tak ako mesto Bratislava, radi finančne podporili jeho talent. Vyše desať ráz navštívil potom Bratislavu ako hotový a svetoznámy umelec a vždy tu mal kancerty alebo dirigoval svoje diela a iných skladateľov. Udržiaval čulé styky s mnohými rodinami a hudobnými ctiteľmi v Bratislave. Bol to spomínaný spevokol Kirchenmusikverein, ktorý roky pestoval Lisztov kult v Bratislave. Bola tu aj Lisztova základina, z výťažku ktorej vystavali bustu pred schodami do chrámu sv. Martina. Podľa Lisztových súčasníkov, je to najlepšia jeho podobizeň.

Henrich Marschner (1795-1861) nemecky hudobný skladateľ pôsobil istý čas v Bratislave u feudála K. Zichyho. Tu zložil opery: Der Kyffhäuseberg, Saidor und Zulina a Henrich IV. und Aubigne. Prvé dve mali v Bratislave premiéru v rokoch 1818-1820.

Pietro Mascagni (1863-1945) taliansky veristický skladateľ a dirigent bol v Bratislave r. 1925 a dirigoval svoju operu: Sedliacka česť, Leoncavallovu: Komedianti a. G. Verdiho Troubadour a v roku 1927 G. Verdiho Aidu.

Wolfgang Amadeus Mozart (1756-1791) rakúsky klasicistický hudobný skladateľ. Jeho dielo malo zásadný vplyv na vývoj európskej hudby. Je považovaný za jedného z najväčších hudobných skladateľov klasicizmu v celých dejinách hudby. Svetoznámy hudobný skladateľ bol v Bratislave ako 6-ročný. Koncertoval v domoch bratislavských šľachticov, o čom máme zachované dva listy, ktoré písal jeho otec do Salzburgu svojmu domácemu.

Oskar Nedbal (1874-1930) vynikajúci violista Českého kvarteta, skladateľ a dirigent. V rokoch 1924-1950 riaditeľ Národného divadla v Bratislave. Zaslúžil sa o vysokú úroveň našej opery, ktorá mala dobrý zvuk i v za-hraničí. Na javisko uviedol dve slovenské opery, J. Bellu „Kováča Wielanda" a V. Figuša-Bystrého „Detvana". Bol zakladateľom bratislavskej rozhlasovej stanice a znamenitým pokračovateľom M. Zunom založených symfonických koncertov.

Vítězslav Novák (1870-1949) česky hudobný skladateľ, ktorý mal neobyčajne blízky vzťah k slovenskému hudobnému umeniu. Nielen zbieral, ale upravoval slovenské ľudové piesne (vyšlo z nich šesť zošitov). Ich vplyv sa objavuje v jeho dielach (V Tatrách symf. báseň, Slovácka suita). Vítězslav (Víťazoslav) Novák bol učiteľom terajšej vysoko vyspelej generácie slovenských skladateľov (Suchoň, Moyzes, Cikker, Holoubek, Kardoš). S Bratislavou mal Novák úzke styky, najmä cez divadlo, kde predvádzali jeho operné a pantomické, ako aj symfonické diela. Mienil napísať aj operu na slovenský námet, ale nenašiel vhodného libretistu.

Anton Rubinstein (1829-1894) chýrny ruský klavírny virtuóz, navštívil Bratislavu roku 1847 a hral v starom divadle, potom prišiel sem niekoľko ráz. Bol posledným virtuózom, ktorý hral v starej divadelnej budove roku 1885, potom ju zrúcali.

Johann Strauss ml. (1825-1899) známy viedenský operetný skladateľ, dirigoval viac ráz v divadle i na koncertoch svoje skladby a skladby iných viedenských skladateľov. Zavše vystupoval aj pri tzv. bratislavských báloch, ktoré pred ním dirigoval kapelník J. Lanner skoro vo všetkých palotách bratislavskej šľachty. Roku 1888 dirigoval Straus v prospech bratislavských chudobných.

Richard Strauss (1864-1950) najväčší majster neskorej nemeckej romantiky, bol obľúbeným skladateľom a dirigentom v Bratislave, najmä za éry O. Nedbala, keď dirigoval ako hosť svoje diela, a s veľkým obdivom sa vyslovil divadelnom súbore, ktorý bol síce počtom malý, ale na umeleckej výške.

Franc Suppé (1819-1895) operetný skladateľ a dirigent, účinkoval krátky čas v bratislavskom divadle roku 1841 ako dirigent. Franc Suppé bol zakladateľom viedenskej operety. Celkom skomponoval vyše 300 väčších či menších hudobných diel, preslávili ho predovšetkým jeho operety.

Fiodor Ivanovič Šaľapin (1875-1938) operný a komorný spevák spojil vrodenú muzikálnosť, živé hlasové schopnosti a mimoriadne herecké schopnosti. V rôznych obdobiach sa venoval maľbe, grafike, sochárstvu a účinkoval vo filmoch. Mal veľký vplyv na svet opery. Svetoznámy ruský basbaryton vystúpil v bratislavskom divadle v rokoch 1930 a 1934 v opere „Boris Godunov" a „Faust a Margaréta" s neobyčajným úspechom.

Bruno Walter (1876-1962) vynikajúci dirigent, klavirista a skladateľ začínal v Bratislave roku 1897 svoju dráhu. Uviedol najmä v Bratislave vtedy málo známe diela talianskych skladateľov. V roku 1925 prišiel do Bratislavy ako svetoznámy dirigent a v divadle dirigoval operu „André Cheniér".

Z histórie cestovného ruchu na Slovensku

* Vyššie uvedený text bol publikovaný v brožúre z roku 1957, ktorá slúžila ako informačný a turistický sprievodca návštevníkom mesta Bratislavy (akýsi predchodca dnešných bedekrov).

Publikácia bola bohato ilustrovaná obrázkami, ktoré tvoria unikátne zábery vtedajšej Bratislavy.

Zdroj: historický Sprievodca po Bratislave z r. 1957