Vinohradnícka mestská časť Bratislavy. Račianske vinohrady sa rozprestieraju na južných svahoch Malých Karpát. Rača je súcasťou Malokarpatskej vínnej cesty. Račianska frankovka zíkala v r. 1767 dekrét Márie Terézie a patrí k najznámejším červeným vínam na Slovensku.
:: Slovensko > Bratislava > Rača
Počet obyvateľov: 20.251
Rozloha: 23,7 km²
Okres: Bratislava III
Poloha: 48.211292, 17.153484
/ mapa
Nadmorská výška: 147 m n.m.
Erb V červenom štíte dva privrátené levy, zadnou labou stojace na zemskom jablku a prednými labami držiace vyrastajúci ďatelinkový kríž - všetko zlaté. Kráľovský symbol, zrejme aj atribút pôvodného patróna miestneho kostola, ktorým zrejme bol svätý Štefan podľa odtlačku erbového pečatidla obce z roku 1603.
Mestská časť Bratislava Rača
Rača je známa svojou bohatou vinohradníckou tradíciou, ktorá siaha do čias rímskych. Račianske vinohrady sa rozprestierajú na južných svahoch Malých Karpát v nadmorskej výške 150 – 300 m n. m. Najstaršie dôkazy o osídlení oblasti dnešnej Rače pochádzajú z konca 8. storočia. Najstarší známy dochovaný záznam o pestovaní vínnej révy v Rači je pergamenová listina Kapituly bratislavského kostola s pečaťou, z r. 1296.
V štruktúre poľnohospodárskej pôdy majú vinice v Rači najväčšie zastúpenie až 38,2 %), čo predstavuje takmer 67% výmery všetkých viníc v Bratislave. Vinohrady vlastnia drobní vinohradníci, alebo súkromné osoby.
Najstarší dochovaný záznam o pestovaní vínnej révy v Rači je pergamenová listina Kapituly bratislavského kostola s pečaťou, z r. 1296. Vinohradnícku minulosť dokladuje aj záznam v obecnej kronike:„Odkedy je Rača Račou, odvtedy sú Račania vinohradníkmi“. Podľa historikov sa vinná réva na území Rače pestovala už za starých Rimanov. Vinohradníctvo tu tvorí historicky najvýznamnejšiu oblasť hospodárskych a sociálnych dejín obce.
Stredovek bol poznačený najmä vlastníckymi spormi o viničné pozemky a udržanie privilégií medzi miestnymi šľachticmi a bratislavskými mešťanmi. Vinice boli najcennejšou pozemkovou držbou, s ktorou mohli poddaní disponovať voľnejšie než s ostatnou pôdou. V 16. - 17. storočí bol viničný majetok veľmi rozdrobený a malé viničné plochy prevažne vo vlastníctve ľudových vrstiev. Vinice sa rozprestierali všade, kam oko dovidelo. Členili sa na tzv. pridomové - zväčša obhospodarované želiarmi a podhorské vinice. Patrónom račianskych vinohradníkov je Sv. Urban.
Račianski vinohradníci kvalitou svojej produkcie vysoko predstihovali aj chýrne malokarpatské centrá. K popularite račianskeho vína prispelo, keď Mária Terézia v r. 1767 udelila Račanom na račiansku Frankovku „dispozičné právo“, čo znamenalo, že sa mohla podávať na viedenskom cisárskom dvore. Väčšina vtedajších obyvateľov sa živila najmä z výnosov z malej vinice a námezdnou prácou u bratislavských vinohradníkov, neskôr v 19. storočí aj v nastupujúcom priemysle. Z roľnícko - vinohradníckej sa postupne stávala robotnícko - vinohradnícka obec. Významný rozvoj vinohradníctva však nastal až po príchode nemeckých vinohradníkov a remeselníkov. .
História
Najstarší písomný zápis o Rači pochádza z r. 1226. Je to darovacia listina kráľa Ondreja II. na osady Churre a Symberg. V stredoveku bola Rača veľkou osadou, mala kostol a vlastného richtára. Najstaršia písomná zmienka o kostole je z r. 1390, o richtárovi menom Martin z roku 1358. Roku 1768 vydala cisárovná Mária Terézia urbár, ktorý uviedli v Rači do platnosti r. 1768. V tom čase bola Rača najväčšia z bratislavských obcí, mala 229 domov. V Rači prevládalo slovenské obyvateľstvo a vyžiadalo si, aby všetky záležitosti, ktoré sa ho týkali, vybavovali na obecnom dome po slovensky. Prevládajúcim jazykom obyvateľstva bola slovenčina.
Od 3. júna 1848 bol v Rači hlavný stan slovenských dobrovoľníkov. V júni 1849 navštívili slovenských dobrovoľníkov v Rači Štúr, Hurban a Hodža. Slovenskí dobrovoľníci v počte 1500 mužov, z ktorých jednu stotinu tvorili Račania, sa do Rače presídlili zo Stupavy. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral v parku pred cintorínom a v okolí hostinca Peklo. Na sviatok Petra a Pavla (29. júna) vykonali za Štúrovej prítomnosti i „prísahu na prápor“. Ľudovít Štúr sa pred prísahou dobrovoľníkom prihovoril.
Začiatok 20. storočia sa niesol v znamení stupňujúcej sa maďarizácie. Po skončení prvej svetovej vojny a vzniku prvej Československej republiky, mala Rača v roku 1930 už 868 domov a 6164 obyvateľov, z toho bolo 4429 Slovákov, 758 Čechov, 847 Nemcov, 82 Maďarov, 5 Rusov, 13 Židov a 30 obyvateľov iných národností. Pre starousadlíkov bolo charakteristické, že kto sa hlásil k evanjelikom, bol súčasne nemeckej národnosti. Tak sa stalo, že slovenské alebo české evanjelické rodiny, ktoré sa prisťahovali do Rače, napr. Slobodovci, Pražákovci, Drgalovci, Nerádovci, sa po čase ponemčili, lebo ich deti navštevovali evanjelickú školu, kde sa až do roku 1945 vyučovalo po nemecky.
Zaujímavosti: vinohrady, Malé Karpaty, Malokarpatská vínna cesta, Račianska frankovka, dekrét Márie Terézie, najznámejšie červené vína na Slovensku.
Pamiatky
- Malé Karpaty - chránená krajinná oblasť Malé Karpaty zaberá podstatnú časť rovnomenného pohoria, ktoré od seba oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu, zväčša odlesneného nížinného juhozápadného Slovenska. CHKO vyhlásili v roku 1976 a dnes má výmeru 64.610 ha. Správa CHKO sídli v Modre. Hlavná časť siaha od Bratislavy až po Vrbové, na juhu je izolovaný masív Devínskej Kobyly, sever tvoria samostatnú časť Čachtické Karpaty.
- Malokarpatská vínna cesta - Slovensko patrí medzi vinárske krajiny a jeho vína i vinohradnícke oblasti si zaslúžia pozornosť návštevníkov. V súčasnosti je podľa zákonnej klasifikácie na Slovensku 6 vinohradníckych oblastí situovaných pozdĺž jeho južnej hranice – Malokarpatská, Juhoslovenská, Nitrianska, Stredoslovenská, Východoslovenská a Tokajská. Najväčšou z nich je Malokarpatská, kde sa vinohradníctvo dnes viaže na juhovýchodné stráne Malých Karpát, okolie Hlohovca a Skalice
- Nemecký kultúrny dom - bol v štyridsiatych rokoch minulého storočia postavený nemeckými Račanmi. V rokoch 2008 – 2010 objekt prešiel čiastočnou rekonštrukciou. Po slávnostnom otvorení v septembri 2010 sa stal hlavným kultúrnym stánkom v Rači. Ponúka množstvo zaujímavých kultúrnych a spoločenských podujatí, ako Račištorfský bál, divadelné a interaktívne programy pre deti, divadelné pondelky, tanečné zábavy a v letných mesiacoch je dejiskom „Kultúrneho leta“ na ktorom sa podieľajú aj miestne spolky, hudobné skupiny a známe osobnosti.
- Katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba - r. 1508 bol kostol zasvätený úcte Všetkým svätým. Na prelome 15. a 16. storočia, po cca 50 ročnej držbe evanjelikmi počas reformácie, sa kostol vrátil v r. 1629 späť katolíkom. Spory o kostol medzi katolíkmi a evanjelikmi skončili až v r. 1637 vyhnaním evanjelického farára z obce. Zmienka o zriadení krypty v kostole je datovaná z r. 1754. Ďalšia prestavba a obnova kostola bola v r. 1762, kedy zároveň pribudol aj nový hlavný oltár. Dôležitým medzníkom v jeho dejinách je 1. máj 1844. Vtedy bol kostol zasvätený apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi
- Evanjelický kostol - bol dostavaný v r. 1835 za 9 mesiacov od položenia základného kameňa. Stavba kostola v klasicistickom slohu, pôvodne bez veže začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Veža s hodinami a tromi zvonmi bola postavená v r. 1905 pri celkovej rekonštrukcii kostola, kedy nadobudol súčasnú podobu. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955 - 1959 a v r. 1985. V interiéri je možné zhliadnuť dvojposchodový stĺpový rokokový oltár s kazateľnicou, rokokovú krstiteľnicu a organ z 18. storočia.
- Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov - pochádza z obdobia pred II. svetovou vojnou, z r. 1937. Bol postavený pri cintoríne, ako náhrada zrušenej erdödyovskej kaplnky, ktorá bola súčasťou kúrie. Rekonštrukcie objektu prebehli v r. 1968, 1970, 1977 a 1991 – 1996, kedy bol osadený aj nový oltár.
- Kaplnka Svätej Anny - vznikla záverom 17. st. Vyniká zachovanou krásnou dvojkrídlou kovovou bránou s mrežou a zachovalou sochou svätej Anny s Pannou Máriou ako dievčatkom.
- Koloničova kúria - pochádza z 15. st. rozsiahla stavba zaberá severnú časť Námestia A. Hlinku. Jej majitelia sa veľmi často menili, dostávali ju spolu s pozemkami od kráľa za zásluhy a verné služby. Kúria bola často prestavaná, jej posledná podoba je z druhej polovice 18. storočia.
- Barónsky dom - baroková budova pochádzajúca z 2. polovice 18. st. Býval tu barón Névery. Veľký pálffyovský erb na streche budovy naznačuje, komu budova patrila. Podľa domu, ktorí nazývajú miestni Barónka bola pomenovaná ulica aj priľahlé sídlisko zo 60. rokov.
- Areál rušňového železničné depa - Bratislava - Východ (Rendez). Priestory rušňového depa sú významnú technickou pamiatkou a jediný zachovaný ucelený areál historickej parnej trakcie na Slovensku so sociálnym zázemím. V areáli je národný železničný park, v ktorom sa nachádzajú veľkorozmerné muzeálne exponáty a historické vozidlá z 19. s 20. storočia. Areál starého rušňového depa predstavuje významnú turistickú atrakciu a kultúrne centrum s bohatým zbierkovým fondom, ktorý sa v súčasnosti vyrovná vyspelým stredoeurópskym štátom. Každoročné celoslovenské zrazy historických železničných vozidiel.
- Obecný dom - bol postavený v rokoch 1936 – 1937 na mieste pôvodnej erdödyovskej kaplnky, ktorá bola pôvodne súčasťou Koloničovej kúrie. Objekt spočiatku slúžil ako obecný dom a po roku 1945 sa stal sídlom Národného výboru.
Turistika, rekreácia
Jedičná poloha Rače na svahoch Malých Karpát poskytuje okrem vinohradníctva a vinárstva aj široké možnosti pre športové vyžitie a rekreačné aktivity. Vďaka dobrému dopravnému spojeniu s centrom Bratislavy a dopravnými uzlami môžu Raču využívať turisti ako nástup na turistické trasy do Malých Karpát. V zime si prídu na svoje najmä bežkári. Horúce leto volá na kúpaliská do Krasnian a Rače a milovníkom iných športov sú k dispozícii rôzne športoviská, ako futbalový štadión, bikrosový areál, tenisové kurty, ihrisko pre pozemný hokej a krytá stolnotenisová hala.
Hotely, ubytovanie
Kontakty
Miestny úrad Bratislava-Rača
Kubačova 21,
831 06 Bratislava
Tel: +421(2)49112411
email: info@raca.sk
www.raca.sk
- Stavebný úrad
- Životné prostredie
- Zdravie
- Vinohradníctvo
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára