07 septembra 2011

ToP-15 objekty svetskej architektúry v Bratislave

Hlavné mesto Bratislava je príťažlivým cieľom turistov. Bohaté historické udalosti tu zanechali stopy prostredníctvom cirkevnej a svetskej architektúry. Množstvo objektov bolo zaradených do kultúrneho dedičstva slovenského národa, niektoré objekty z nich sú výnimočné natoľko, če ich nevynechá ani jeden turistický sprievodca, ani jedna knižná publikácia. Do môjho prehľadu som vybral Top-15 pamiatky Bratislavy:

Stará radnica

Stará radnica
Stará radnica

Stará radnica na Hlavnom námestí (v minulosti Námestie 4. apríla). Pôvodne gotický objekt zo 14. a 15.stor. bol viackrát prestavaný a rozšírený. Po prvý raz sa spomína r.1370 ako dom richtára Jakuba. Dnes má Stará radnica tri dvojpodlažné krídla okolo stredného dvora, kým na štvrtej strane spojovacie krídlo k ďalším objektom, postupne pripojeným k radnici. Východné (zadné) a južné (spojovacie) krídla sú neogotické. K objektu je pristavená zbarokizovaná gotická veža. V objekte sú miestnosti s pôvodným stavebným riešením. Vo väčšine priestorov Starej radnice vrátane pripojených domov sú expozície Mestského múzea. Na nádvorí sa v letnom období usporadúvajú divadelné hry, na radničnej veži známe fanfárové koncerty.
Adresa: Hlavné námestie 501/1, 811 01 Bratislava - Staré Mesto
GPS: 48°08'37.1"N 17°06'31.3"E
Využitie: Múzeum

Primaciálny palác

Primaciálny palác
Primaciálny palác

Primaciálny palác nájdete na Primaciálnom námestí postavený bol r.1777-1781 ako zimné sídlo ostrihomského arcibiskupa. V paláci uzavreli mier Napoleon a rakúsky cisár František I. 26. decembra 1805 tzv. Bratislavský mier (pamätná tabuľa v hlavnom vchode paláca). Krásnu budovu postavenú v slohu francúzskeho klasicizmu, využívali od roku 1903 ako radnicu. V reprezentačných sálach na 1. poschodí má zbierky Galéria hlavného mesta Slovenska Bratislavy s unikátnou sériou anglických gobelínov zo 17.st. a stála expozícia starého európskeho umenia. V Zrkadlovej sále sa ešte aj dnes uskutočňujú slávnostné audiencie primátora hlavného mesta, mestských funkcionárov, koncerty a sobášne obrady.

Barokový palác Uhorskej kráľovskej komory

Barokový palác Uhorskej kráľovskej komory
Univerzitná knižnica - (vľavo)

Barokový palác Uhorskej kráľovskej komory - na Michalskej ulici 1. postavený roku 1753-1756. V súčasnosti Univerzitná knižnica. V paláci zasadal v rokoch 1802-1848 uhorský stavovský snem. Na zasadnutiach 1847-1848 žiadali zrušenie poddanstva v Uhorsku predstavitelia slovenského národného hnutia Ľudovít Štúr (poslanec za mesto Zvolen) a maďarskí revolucionári (na fasáde budovy sa nachádza pamätná tabuľa). Poslanci zo všetkých častí vtedajšieho Uhorska boli z dnešných štátov Maďarska, Slovenska, Chorvátska, Rumunska, Bosny, Ukrajiny. zasadali pri hlavnom stole sedelo 2x16 poslancov a pri 2x6 vedľajších stoloch 7-8 poslancov. Spolu s palatínom bolo v hornej komore 117 (max. 129) poslancov. Spolu so sprievodom palatína, prítomnými poslancami spodnej komory, novinármi a divákmi sa v dolnej časti priestoru mohlo súčasne nachádzať asi (129 plus 106) 235 osôb.

LETNÉ PALÁCE Z ČIAS MÁRIE TERÉZIE

Neskorobarokové letné pavilónové paláce. Vznikli za vlády Márie Terézie. Prvý z nich je Letný arcibiskupský palác dnešný objekt sídla vlády SR na námestí Slobody (Gottwaldovo nám.) Vznikol r.1761-1765 prestavbou pôvodného renesančného kaštieľa na letné sídlo ostrihomského arcibiskupa. Druhým letným palácom je niekdajší Grassalkovičov palác, teraz sídlo prezidenta SR na Hodžovom námestí (Mierovom námestie). Tretím je niekdajší palác grófa Aspremonta, neskôr Dekanstvo Lekárskej fakulty Univerzity Komenského na (ul. Čs. armady 52).

Letný arcibiskupský palác

Letný arcibiskupský palác
Letný arcibiskupský palác

Historická budova Úradu vlády SR slúžila v minulosti ako letné sídlo ostrihomského arcibiskupa. Počiatky jej dnešnej podoby položil v roku 1614 arcibiskup František Forgáč. Dôvod, pre ktorý sa ostrihomskí arcibiskupi usadili vo vtedajšom Prešporku, bola expanzia Osmanskej ríše, ktorá po prehratej bitke pri Moháči vroku 1526 začala postupne obsadzovať územie Uhorska. Keď dostala pod svoju nadvládu uhorské korunovačné mesto Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), bolo nevyhnutné presunúť politické a hospodárske centrum krajiny do bezpečia. Najvhodnejším mestom sa javila Bratislava, ktorá sa tak od roku 1536 stala na niekoľko storočí mestom, kde sídlili a boli korunovaní uhorskí panovníci vrátane Márie Terézie.

V rovnakom období ako Stoličný Belehrad dobyli Turci aj Ostrihom. Arcibiskup z mesta utiekol a jeho oficiálnym sídlom sa stala Trnava. Mnohí iní arcibiskupi považovali za vhodnejšie centrum diania - Bratislavu. Ich hlavné sídlo v meste predstavoval vtedy Primaciálny palác, v duchu vtedajšej módy sa rozhodli postaviť si aj letné sídlo za hradbami mesta, teda vo vidieckom prostredí. Letný palác nemal v čase svojho vzniku takúto honosnú podobu ako dnes, išlo len o jednoposchodovú budovu, okolo ktorej bola okrasná a ovocná záhrada. Veľkolepá prestavba sa rozbehla približne v polovici 17. storočia, keď dal vtedajší arcibiskup Juraj Lippay vybudovať trojkrídlovú budovu v tvare písmena U. Smerom do ulice bolo vytvorené čestné nádvorie, ktoré slúžilo na príjazdy a vítanie hostí. Túto funkciu plní aj v súčasnosti, keď tu sídli Úrad vlády SR. Cez nádvorie významné návštevy vchádzajú na úrad, kde ich víta predseda vlády.

Grasalkovičov palác

Grassalkovičov palác
Grassalkovičov palác

Grasalkovičov palác postavil gróf Anton Grasalkovič, šľachtic chorvátskeho pôvodu a jeden z najvýznamnejších uhorských politikov. V tom čase slúžil ako letné sídlo a stál za mestom. Gróf Grasalkovič (Grassalkovich) bol obľúbencom cisárovnej Márie Terézie. V paláci usporadúval početné letné slávnosti a bály, na ktorých sa zúčastňovali členovia cisárskeho dvora. V r. 1775 ho navštívila aj samotná Mária Terézia.

Medzi významnými hosťami bol aj hudobný skladateľ Joseph Haydn, ktorý tu uvádzal premiéry svojich diel. Poslednými obyvateľmi Grasalkovičovho paláca počas Rakúsko-Uhorska bol arciknieža Fridrich s manželkou Izabellou. Odvtedy sa tu vystriedalo viacero majiteľov. Počas prvej svetovej vojny bolo v paláci vojenské veliteľstvo a počas druhej svetovej vojny ho upravili na rezidenciu prezidenta Slovenského štátu. V období socialistického zriadenia užívala budovu mládežnícka pionierska organizácia.

Palác bol postavený mimoriadne prepychovo, v rokokovom štýle. V minulosti bol populárnym centrom spoločenského života šľachty. Legenda hovorí, že práve na jednom z bálov v Grasalkovičovom paláci vyznal vtedy mladý poslanec Uhorského snemu a nádejný politik Ľudovít Štúr lásku Adele Ostrolúckej.

Od roku 1996 je Grasalkovičov palác sídlom prezidenta Slovenskej republiky. Počas prítomnosti prezidenta v paláci prebieha na jeho prednom nádvorí čestné stráženie. Čestná stráž je jednotka ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorá stráži sídlo prezidenta SR a jeho hostí. V prípade vojny, výnimočného a núdzového stavu plní obrannú funkciu. Zabezpečuje tiež organizovanie výkonu vojenských pôct a plní ústavné, protokolárne a reprezentačné úlohy prezidenta ako veliteľa ozbrojených síl.

Aspremontov letný palác

Aspremontov letný palác
Aspremontov letný palác

Aspremontov palác spoznáte podľa nezameniteľnej žltej fasády na konci Špitálskej ulice, prechádzajúcej do Amerického námestia. Pred vstupom z Medickej záhrady zurčí fontána osadenú do barokového bazéna, ktorá je dielom Pavla Mikšíka a tvorí ju kompozícia štyroch holubov. Palác dal postaviť Ján Nepomuk Gobert z Aspremontu, gróf z uhorského šľachtického rodu pôvodom z Lotrinska niekedy okolo roku 1770. Architekt Jan Josef Talherr budovu navrhol ako rozsiahly jednoposchodový palác so stredným pavilónom a lomenými krídlami, ktorý patrí k najlepším ukážkam barokového klasicizmu v Bratislave. Hlavná fasáda paláca smeruje do Medickej záhrady upravenej podľa dobového vkusu vo francúzskom štýle.

Na prízemí paláca dnes sídli dekanát fakulty aj ústav hygieny a epidemiológie. Dominantou Kaplnky Svätého kríža v interiéri je Oltár Ukrižovania, zhotovený z červeného a bieleho mramoru. Nad oltárom sa rozprestiera vysoká kupola s veľkým priestorovým vydutím zdobená freskovou maľbou s motívom anjelov.

Michalská brána, mestské opevnenie

Michalská brána

Čiastočne zachovalé je aj stredoveké mestské opevnenie zo 14. stor. Cisár Zigmund na zač. 15. stor. nariadil prebudovanie Bratislavy na vojenskú pevnosť. Posledné úpravy na mestskom opevnení sa uskutočnili 1670. Roku 1775 začala ich postupná asanácia. Z pôvodného mestského opevnenia sa zachovala časť múrov od dómu sv. Martina po celej dĺžke Židovskej ulice až po Michalskú bránu a Prašnú baštu, čiastočne aj hradný múr na Nedbalovej ulici. Najzachovalejšou časťou celého opevnenia je Michalská brána a jej areál, ktorá vznikla v 14. stor. Renesančná nadstavba je z roku 1511-1517. V Michalskej veži je umiestnená expozícia zbraní a mestského opevnenia Mestského múzea.

Slovenské národné divadlo

Slovenské národné divadlo

Ďalšie hodnotné objekty: Portály viacerých barokových palácov a domov, najmä na Nálepkovej a Jiráskovej ulici. Najzaujímavejší je portál na Jiráskovej ul. 12, tzv. Pálffyho palác. Renesančná Segnerova kúria z roku 1648 na Michalskej ul. 7, rokokový dom U dobrého pastiera sa nachádza na Staromestskej ulici č. 1 a novobarokový palác Pistoriho z konca 19. stor. na ulici Obrancov mieru 25, kde bolo donedávna Leninovo múzeum. Mirbachov palác (Dibrovovo nám. II), rokoková budova z r. 1768-1770, dnes Galéria hlavného mesta Slovenska (maľby a plastiky zo 17.-19. storočia). Monumentálna reprezentačná budova mestskej Reduty na ulici Mostovej č. 1-3, postavená 1912-1914 v romantickom slohu. Budova Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí z r. 1884-1886 v romantickom pseudorenesančnom slohu.

Pistoriho palác

Pistoriho palác
Pistoriho palác

Národnú kultúrnu pamiatku - Pistoriho palác postavil v 90. r. 19. storočia lekárnik židovského pôvodu Felix Pisztory ako svoj vlastný dom a lekáreň. V tom čase bola ulica ešte len vznikajúcou mestskou triedou smerom k Uhorskej kráľovskej železnici a pozemky pre svoje paláce a vily si tu skupovali bohatí obyvatelia Prešporku. Pisztory mal za palácom záhradu, siahajúcu až k dnešnému Slavínu, v nej pestoval liečivé byliny. Palác vynikal vkusom a luxusom. Väčšina pôvodného vybavenia sa zachovala a vidieť ju dodnes - kovaná brána, umelecké zábradlie, balustráda, krištáľové lustre, mozaiková podlaha v schodiskovej hale a bohatá štuková výzdoba či dokonca pozlátené fresky na strope.

Mirbachov palác

Mirbachov palác
Mirbachov palác

Rokokový Mirbachov palác patrí k najzachovalejšej pôvodnej architektúre starého mesta. Tento klenot dal postaviť bratislavský pivovarník Michael Spech v rokoch 1768-1770. V druhej polovici 16. storočia tu stála drevená stavba - kostol, v ktorom sa konali evanjelické bohoslužby. Majitelia sa rýchlo striedali: v roku 1636 ho vlastnil rod Illésházy, potom mesto a následne bohatý pivovarník Michael Spech. Ten po strhnutí starej stavby postavil honosný palác, pravdepodobne v takej podobe, akú poznáme dnes. Spech po dokončení stavby palác predal.

Ako prvý majiteľ je zaznamenaný gróf Imre Csáky (1781 – 1813) a do začiatku 20. storočia mal palác ďalších piatich vlastníkov. Predposledným bol v rokoch 1908 – 1916 gróf Koloman Nyáry, ktorého mohutný a krásny rodový erb je ozdobou tympanónu v hornej strednej časti fasády. Posledným majiteľom paláca bol gróf Dr. Emil Mirbach, ktorý odkázal palác mestu so želaním, aby v jeho priestoroch zriadilo Galériu. Po dejinných turbulenciách prešiel v r. 1948 do vlastníctva mesta Bratislavy, od roku 1975 je v ňom zriadená Galéria mesta Bratislavy. Na nádvorí paláca sa nachádza fontána, ktorú zdobia impozantné sochy Tritona a nymfy od Viktora Tilgnera zobrazujúce ženu sediacu na ramene mocného polohada a polomuža.

Dom U dobrého pastiera

U dobrého pastiera
U dobrého pastiera

Rokokový dom U dobrého pastiera je jedno z najkrajších a najelegantnejších sídiel v meste. Nachádza sa na Židovskej ulici č 1. V minulosti tu žili židovské rodiny. Dom U dobrého pastiera bol postavený v druhej polovici 18. storočia v rokokovom štýle. Na nižších poschodiach boli obchody a dielne, a horné poschodie bolo navrhnuté pre bývanie. Dom bol postavený na extrémne malom a úzkom pozemku tak, že na každom poschodí sa zmestila iba jedna izba. Budova je postavená vo forme Trapezu, je jednou z mála, ktoré sa zachovali vo svojej pôvodnej podobe. Hlavná fasáda je úzka, šírka nepresahuje dve okná. Na rohu domu je socha Krista, ten býval nazývaný dobrý pastier, odtiaľ názov domu. V strednej Európe dom predstavuje unikátny príklad drobnej rokokovej architektúry. Zaujímavé je maľované slepé okno na východnej strane. Od roku 1975, je v budove umiestnené múzeum starovekých hodín od začiatku 17 do 20 storočia. Väčšina zbierky pochádza z tvorby miestnych remeselníkov. Spočiatku to bola zbierka nástenných, stojacich, vreckových hodín a budíkov, ktorá boli zhromažďované mestským múzeom, neskôr bola z bohatej zbierky vytvorená samostatná expozícia múzea.


  • Pálffyho palác
  • Renesančná Segnerova kúria
  • Reduta

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára