Dominantou Bratislavy, ktorá je používaná na titulných stranách takmer všetkých publikácií o hlavnom meste Slovenska, je Bratislavský hrad. Vždy keď sa vraciam domov z potuliek po južných krajinách cez Rakúsko, prvý ma víta Bratislavský hrad, ktorý žiari nad rovným obzorom už z diaľky.
:: Slovensko > Bratislava > Potulky > Bratislavský hrad
Na jeho novú bielu farbu som si chvíľu nevedel zvyknúť, ale zdá sa mi, že teraz žiari o niečo ďalej. Len niekoľko stoviek metrov zbehnete zo Slavína a ste na nádvorí Bratislavského hradu, pred sochou Svätopluka na koni, ktorej inštalácia samozrejme spustila politické rozbroje, ako to už býva tradíciou na Slovensku. Sochu si údajne objednali predstavitelia istej politickej strany, bez súhlasu a vedomia iných.
Nikto z rozhádaných politikov asi nemá konflikt so Svätoplukom, ale na hašterenie medzi sebou sa im hodí čokoľvek, hlavne aby nazbierali preferencie. Mňa na danej soche zaujala najmä situácia s koňom a jeho na-smer-ovanie, kam mieri konská "prednosť", jej vyhotovenie, metaforická reč tejto časti diela. Inak je to množstvo bronzu a výmyslov.
Novodobí páni robia z hradu miesto na vystrájanie svojich pánskych huncútstiev. Nuž aj taký býva osud hradov. Bežní návštevníci sa môžu tešiť výhľadmi na Dunaj a Bratislavu, prezrieť si expozície múzea, prípadne zazrieť významné hlavy iných štátov, ktoré na hrad zavítajú počas štátnických návštev. Podhradie je domovom okrajových sociálnych skupín spoločnosti, tak ako tomu bývalo aj za starých časov. V kríkoch okolo hradu prebývajú bezdomovci a v neďalekej parlamentnej budove spoločenstvo vyvolených.
_____
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára