Bratislava umelecké mesto

Bratislava, ako mesto veľmi dávnej minulosti, mesto, ktoré prešlo najrozličnejšími etapami politického vývinu, zo stránky umeleckej je znásobeným príkladom, ktorý v umení vytvoril pevné okruhy svojho charakteru. Neušiel mu ani jeden záchvev svetového diania; v gotike sa ukázalo práve tak pilným, ako v renesancii a v baroku.

:: Slovensko > Bratislava > Sprievodca po Bratislave

Ganymedova fontána

Ešte stále aj dnes ukazuje popri najnovšej časti, mocne sa roz-máhajúcej najmä od oslobodenia jednoliatu tvárnosť poslednej slávy, ktorá sa tu rozvinula v čase najväčšieho rozmachu archite-ktonickej výstavby v XVIII. storočí. Z tohto ohľadu je Bratislava mestom barokovým a génius tohto slohu vyráža k nám z každého starého kúta Bratislavy.

Najstaršie dejiny Bratislavy odohrávali sa na bratislavskom hrade, ktorý do XIII. stor. bol neobmedzeným pánom života nášho mesta. Občania mnoho trpeli svojvoľnosťou hradných pánov a preto až do získania privilégií nemohli rozvinúť svoje schopnosti hospodárske a kultúrne. Do konca XIII. stor. ani umenie neukazuje sa nijako priebojne. Čo sa vo väčších rozmeroch zachovalo z tých dôb, tvorí základ umeleckého vývinu Bratislavy, najmä františkánsky kostol, dokončený r. 1297, vtedy vo vonkajšom okruhu mesta. Tento kostol s neskoršie pristavenou jedinečnou gotickou vežou znamená v umeleckom vývine Bratislavy už stupeň ranogotického slohu. Ukážky staršieho slohu, románskeho alebo aj prechodného, sa nezachovali.

Spomenutý kostol znamená nový impulz pre staviteľskú: činnosť gotiky, pričom prezrádza i postupnú už konsolidáciu mesta a rast blahobytu občianstva mesta, ktoré v XIV. stor. stalo sa slobodným, obohnalo sa vencom múrov a začalo dôstojne zvýrazňovať svoju spokojnosť stavbami kostolov i verejných budov. Takto vznikáajú bratislavský dóm a radnica. Prvý vrchol umeleckého rozvinutia nastal v druhej polovici XIV, stor., kedy vznikla kaplnka svätého Jána a ozdobná veža františkánskeho kostola.

V nasledujúcom období neskorej gotiky, ktorá zreformovala zväčša staršie výtvory, dala konečnú úpravu aj bratislavskému dómu sv. Martina, začatého ešte v XIII stor. na mieste dávneho kostolíka sv. Martina: r. 1452 dohotovili chrámovú loď a krov, medzitým čo r. 1439 česká kráľovná Žófia, vdova po Václavovi IV., dala pristavať kaplnku (capella reginae Bohemiae). V 70. rokoch XV. st. ozdobujú portál starej radnice, nad ktorý dostáva sa arkier, potom buduje sa veľkolepý chrám klarisiek s filigránsky upravenou gotickou vežou z r. 1515, jedinečnou priam v európskom meradle tým, že nespočíva na pevných základoch na zemi, ale je akoby len prilepená na kos-tolný múr a vonkajší oporný pilier. Bratislavsky hrad priazňou kráľa Mateja tiež dostáva svoje prvé evidentné slohové ozrejmenie.

Po spomenutom období, vcelku gotickom, prichádza údobie úpadku, vynútené politickými pomermi krajiny, ktorej bola Bratislava súčia-stkou. Doba humanistického a umeniamilovného Maximiliána má povznášajúci vplyv na Bratislavu v architektonických úpravách niektorých budov (loggiová prístavba starej radnice, adaptácia hradu a pod.), potom však rozvírené náboženské a stavovské boje udúšajú vzletnejšie prejavy umeleckého podnikania. Nový rozlet umelecko-architektonickej činnosti začína sa potom v Bratislave v XVII. st. podporovaná najmä rekatolizačným hnutím.

Vtedy vznikajú kolegiálne stavby jezuitské (budova dnešnej R. k. cyrilometodejskej bohosloveckej fakulty na Kapitulskej ul. pri dóme, budova starej Univerzitnej knižnice pri klariskom kostole), stavané v slohu začiatočného baroka, a uskutočňuje sa tiež prestavba hradu, ktorá mu určila podklad pre dnešnú podobu. Medzitým nastalé turecké nebezpečenstvo ruší a odstraňuje kostol svätého Vavrinca pred Laurinskou bránou (dolný koniec Stalinovho nám.) i kostol sv. Michala (na mieste dnešného kostola sv. Trojice), aby event. príchod Turkov nenašiel v nich oporu pre svoj útok na hradby mesta.

Pri Michalskej bráne

Ďalší rozlet architektonickej výstavby Bratislavy po dlhšej stagnácii ožíva až v XVIII. storočí, kedy mesto žije v umeleckom pretekaní so susednou Viedňou. Prichádzajú kňazské rády, ktoré obdarúvajú mesto monumentálnymi stavbami, ako to robili Milosrdní bratia, Krížovníci (kostol sv. Trojice), alžbetínky atď. Umeleckú smernicu však udáva mecénska štedrosť arcibiskupa Imricha Esterházyho, ktorý povoláva zahraničných umelcov európskeho mena (freskanti Galli Babiena, Paul Troger, sochár Juraj Rafael Donner a i.), vďaka ktorým dostáva Bratislava jedinečné umelecké hodnoty, ako sú napr.: iluzionistická kopula kostola sv. Trojice, nástropná freska P. Trogera v kostolíku Notre-Dame, kostola alžbetiniek, umelecká výzdoba dómu od J. R. Donnera s jedinečnou klasicko-barokovou sochou sv. Martina a barokovou kaplnkou-prístavbou sv. Jána Almužnika atď.

Barokovú slávu Bratislavy podporovala i cisárovná Mária Terézia, ktorá svojím architektom F. A. Hillebrandtom dala zrenovovať bratislavský hrad. Vtedy vznikli aj viaceré barokové stavby paláce na Michalskej, Dlhej (dnes kpt. Nálepku) ulici Františkánskom námestí (dnes Diebravo nám.) a vtedy dal pastaviť svoj palác aj veľký mecén umenia Anton Grassalkovich, dnešný to Pioniersky palác Klementa Gottwalda. Tento mohutný a zdarilý staviteľský vývin barokový ukončil architekt M. Hefel monumentálnym primaciálnym palácom, pôvodne sídlom ostrihomských arcibiskupov, ktorí od tureckej okupácie Ostrihomu zdržovali sa poväčšine v Bratislave.

Veľké barokové paláce časom sa vyprázdnili, prešli do služieb verejných potrieb alebo stali sa obytnými domami bratislavského meštianstva. Dych spomienky baroka však ostával v nich žiť aj potom, keď baroko už zaniklo, a tým sa dá vysvetliť, že potom ani časy klasicizmu, biedermayeru alebo iných architektonických štýlov nezasiahli tu rušivo. Bratislava ostala žiť v znamení barokových pamiatok. Až XX. storočie prišlo s novotou, reprezentovanou železobetónom. Niekde žiaľ aj čakan zasiahol architektonickú ozvenu zašlých čias. Dnes však už ani to sa nemôže stať. Starostlivosť o umelecko-historické stavebné pamiatky ich chráni, obnovuje, konzervuje, zatiaľ čo okolo starej Bratislavy vyrastá nová. A tá nová má tiež svoje osobitné čaro, ako mala stará, čo sa stala základom novej.

Z histórie cestovného ruchu na Slovensku

* Vyššie uvedený text bol publikovaný v brožúre z roku 1957, ktorá slúžila ako informačný a turistický sprievodca návštevníkom mesta Bratislavy (akýsi predchodca dnešných bedekrov).

Publikácia bola bohato ilustrovaná obrázkami, ktoré tvoria unikátne zábery vtedajšej Bratislavy.

Zdroj: historický Sprievodca po Bratislave z r. 1957