Remeselnícke cechy

V Bratislave, ako významnom obchodnom stredisku, prirodzene, rozvíjali sa aj remeslá, ktoré v XIV. storočí formujú sa v remeselnícke združenia záujmové - cechy. Ako v iných mestách, i v Bratislave sa remeselnícke cechy spočiatku združujú podľa vzoru náboženských spoločnosti laických, najmä podľa „Fraternitas Corporis Christi", založeného r. 1349. Prvým remeselníckym cechom v Bratislave je cech pekárov, ktorý vznikol r. 1376, keď tu bolo 16 pekárskych majstrov.

:: Slovensko > Bratislava > Sprievodca po Bratislave

Rozvoj bratislavských remeselníckych cechov nastáva najmä za Ľudovíta I. (1342-82), za ktorého v celom vtedajšom Uhorsku nastáva povinnosť majstrov vstúpiť do cechu, ktorý má svoje osobitné pravidlá a predpisy, tzv. artikule, a na čele ktorého stojí volený cechmajster. Popri cechmajstrovi sú aj 2-3 majstri — kontrolóri, ktorých úlohou bolo kontrolovať akosť výrobkov. V dôsledku tohto prísneho kontrolovania pojem cechového výrobku sa kryl s pojmom dobrej, dokonalej, kvalitnej práce.

Obranné úlohy cechov

Pravda, cechy popri svojej čisto remeselníckej úlohe mali svoje povinnosti aj pri obrane mesta. Každý z cechov mal totiž vymedzený určitý úsek mestských hradieb s baštou, ktorý v prípade nepriateľského útoku na mesto musel hájiť. Na tieto povinnosti upomínajú aj názvy zo starej Bratislavy: Pekárska brána (to je aj v XV. stor. názov neskoršej Laurinskej brány, ktorá stála na kraji dnešnej Leningradskej ul., ústiacej na dolný koniec Stalinovho námestia), Mäsiarska brána, čižmárska brána atď. Okrem týchto brán bolí na bratislavskom mestskom opevnení aj viaceré veže, ktoré sa volali tiež podľa toho, ktorí cechoví majstri mali na starosti ich hájenie pred nepriateľom: Veža mäsiarov, obuvníkov a pod. Tieto úseky mestských fortifikácií cechy nielen bránili v prípade nepriateľského útoku na mesto, ale ich aj udržovali, pričom mesto len vo výnimočnom prípade hradilo časť výdavkov na ich údržbu.

Popri spomenutej povinnosti vojenského charakteru mali cechy ešte jednu verejnú povinnosť, a to asistovať pri mestských slávnostiach (sprievod z príležitosti voľby nového richtára), pri pohreboch a procesiách (v deň patróna cechu, na Vzkriesenie, Božie telo a pod.), pričom v slávnostných sprievodoch každý cech niesol svoj cechový odznak.

Cechové artikule

Ako v iných mestách i v Bratislave remeselníci jednotlivých odborov sa usadzovali zväčša v jednej ulici, ktorá potom dostávala podľa nich aj meno (Sedlárska, Zámočnícka, Nožiarska, Klobučnícka, Šusterská atď.), v nejednom prípade podnes užívané. O ich organizovanosti zas svedčia ich cechové artikule. Prvé artikule dostávajú r. 1376 bratisiavskí pekári, po nich v tom istom roku aj mäsiari a obuvníci. V tom čase Bratislava má 28 mäsiarov a mäsiarskych jatiek. Dnes v bratislavskom Mestskom múzeu je 44 cechových truhlíc, nejedna aj významnej umeleckej ceny, v ktorých sa uchovávali cechové artikule.

Ak sledujeme chronologicky vznik jednotlivých remeselníckych cechov v Bratislave, vidíme, že z r. 1379 máme už zmienku o cechu kováčov, pričom listiny z tých čias spomínajú aj 18-20 majstrov garbiarov. Bratislavský cech krajčírov je z r. 1411, kožušníkov z r. 1467. Svoje osobitné cechové pravidlá mali v Bratislave títo remeselníci: tkáči z r. 1552, hrnčiari z r. 1569, klobučníci z r. 1583, murári z r. 1600, čižmári 1602, tesári 1615, remenári, sedlári a výrobcovia štítov 1637, barbieri 1659, pančuchári 1714, výrobcovia kadí 1745, sklári 1752, maliari 1764, slovenské artikule ševcov z r. 1764, rybárov a sieťarov z r. 1767, pekárov bieleho pečiva z r. 1764, nemeckých krajčírov z r. 1763, furmanov ako aj klinciarov z r. 1818, výrobcov farieb z r. 1845 atď.

Osobitne sa treba zmieniť o spomenutom už cechu obuvníkov. Tovariši tohto cechu r. 1516 hromadne zastavili prácu, aby takto — štrajkom si vynútili od majstrov ústupky vo svoj prospech. Toto je prvý známy štrajk remeselníckych pomocníkov na území našej vlasti.

Rozsiahlosť remeselníctva v Bratislave v minulosti dokazuje i štatistika. Napr. r. 1777, kedy mesto malo 23 737 obyvateľov, bolo tu 3 205 remeselníkov majstrov. V r. 1869 z celkového počtu obyvateľstva Bratislavy 16,88 percent boli remeselníci, v r. 1890 až percent,

V min. storočí zapadá sláva býv. remeselníckych cechov, keď továrenské výrobky vytláčajú ručné produkty. V roku 1857 potom cisárske nariadenie zrušuje i právo cechov, povoľovať živnostenské oprávnenie a r. 1884 definitívne sa rušia cechy, na ktoré v Bratislave upomínajú ešte staré názvy ulíc, ako Zámočnícka, Klobučnícka, Šusterské (neskôr Zelená, dnes Nožiarska a pod.

Z histórie cestovného ruchu na Slovensku

* Vyššie uvedený text bol publikovaný v brožúre z roku 1957, ktorá slúžila ako informačný a turistický sprievodca návštevníkom mesta Bratislavy (akýsi predchodca dnešných bedekrov).

Publikácia bola bohato ilustrovaná obrázkami, ktoré tvoria unikátne zábery vtedajšej Bratislavy.

Zdroj: historický Sprievodca po Bratislave z r. 1957