02 decembra 2016

Bratislavský Robinson - Karol Jetting

Z dlhého radu tých, ktorí spia svoj večný sen na bratislavskom Ondrejskom cintoríne, i keď azda mnohí mali rušný život, sotva ktorý mal taký, priam až románove dobrodružný životný beh, ako Karol Jetting (*13. IX. 1730 - ✝ 1790).

:: Slovensko > Bratislava > Sprievodca po Bratislave

Bratislavský Robinson

Tento bratislavský rodák, ktorý v útlom veku bol stratil matku a ktorého, keď mu potom umrel i otec, ujali sa príbuzní, začal svoju životnú kariéru ako pisár u istého pravotára vo Viedni. Keď však videl, že je tu skôr sluhom, ako ozajstným pisárom, odišiel do Londýna Len čo si osvojil angličtinu a prejavil schopnosti, ponúkli mu úradnícke miesto u britskej správy v Senegalsku. A tak Karol Jetting nasadá na loď, aby odišiel do Afriky. Tu sa však začína už jeho nedobrovoľné životné dobrodružstvo.

Po viacdňovej búrke, poškodená loď 17. januára 1773 stroskotáva pri afrických brehoch, odkiaľ sa Jetting pred útočiacimi domorod-cami zachraňuje na rýchlo zimprovizovanej plti. Víry vyhadzujú plť na akési skalisko, kde Jetting dostáva sa do zajatia Maurov, ktorí ho predávajú potom do otroctva. Anglický konzul sa akosi dozvedel o osude Karola Jettinga i o mieste jeho pobytu a tak na jeho návod ho istý Arab vykúpil. Po 20-dňovom pochodovaní s vojenskou ochranou, ktorú mu konzul bol poslal naproti, dostáva sa Jetting do Rabatu a odtiaľ potom cez Tanger a Cadix do Londýna. Tu ako senegalský kráľovský úradník anglický, hoci ono miesto nikdy nenastúpil, dostal sa do vyšších kruhov, ba až na kráľovsky dvor londýnsky. Zvesti o jeho nezvyčajných dobrodružstvách otvárali mu všade prístup. Zaujímal sa o neho i sám kráľ, ktorý ho napokon menoval za konzula do Marseille. A tu sa začína druhá časť dobrodružného života nášho bratislavského rodáka.

Loď, ktorou sa plavil Karol Jetting do Marseille, blízo Gibraltarskej úžiny prudkou víchricou bola poškodená a zahnaná na šíre more. Tu napadli ju piráti, ktorí zajatých - a s nimi aj Jettinga - predali na trhu otrokov v Tunise. Karol Jetting dostal sa k istému Turkovi, menom Selim. Hodne musel vytrpieť ako otrok, no keď raz zachránil Selimovi život, ten mu daroval slobodu. Ale miera jeho nevoľnosti ešte nebola dovŕšená. Loď, ktorou sa vracal z otroctva, dostala sa do zajatia Berberov. A čoskoro objavila sa ďalšia loď, ktorá prena-sledovala berberských pirátov. Z boja, ktorý sa rozpútal medzi Berbermi a ich prenasledovateľmi, loďou z Malty, Jetting využil trmu-vrmu a plávaním sa zachránil na malom, opustenom ostrove, kde potom 9 mesiacov žil robinsonovským životom.

Po čase dostal druhov v osobách ďalších stroskotancov, s ktorými neskôr ľsťou sa zmocnil okolo plaviacej sa lode. Táto jettingova robinsonáda sa tým už definitívne končila. Keď sa napokon dostal ďalšou loďou do Londýna, neprijal už ponúkanú novú službu. Vari zas by sa jej nebol mohol zhostiť, ako už dva razy predtým. A po toľkých dobrodružstvách bol už aj unavený. I túžba po rodnom domove sa v ňom čoraz mocnejšie ozývala

Neustálym stroskotávaním unavený sa rozhodol utiahnuť do vnútrozemia a vrátil sa do rodnej Bratislavy. Tu čoskoro aj zomrel v r. 1790. Jeho telo pochovali na vtedy novo zriadenom Ondrejskom cintoríne. Odvtedy v Bratislave žije prostredníctvom príbehov Bratislavský Robinson Karol Jetting. Dodnes je inšpiráciou pre mnohých dobrodruhov, pretože ukázal, že z každého problému sa dá dostať, treba len šikovnosť a veľké šťastie v nešťastí. V roku 1797 neznámy rakúsky autor opísal a v nemčine vydal jeho dobrodružný život.

Meno bratislavského rodáka Karola Jettinga viac-menej zastiera dnes prach zabudnutia. No jeho pestré životné osudy ostávajú dôkazom, že život prevyšuje niekedy aj najsmelšiu fantáziu románopiscov

Z histórie cestovného ruchu na Slovensku

* Vyššie uvedený text bol publikovaný v brožúre z roku 1957, ktorá slúžila ako informačný a turistický sprievodca návštevníkom mesta Bratislavy (akýsi predchodca dnešných bedekrov).

Publikácia bola bohato ilustrovaná obrázkami, ktoré tvoria unikátne zábery vtedajšej Bratislavy.

Zdroj: historický Sprievodca po Bratislave z r. 1957


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára