V stredovekej Bratislave v službách spravodlivostí mesta bol aj tzv. Perigmeister, úradne to sprisahaná osoba, ktorá hneď pri nastúpení musela sa slávnostne zaviazať, že vo viniciach mesta a v okolitých vŕškoch bude pri vykonávaní svojej strážnej funkcie (poľný hájnik) jednako spravodlivý k chudobným aj bohatým. Pravda, sľub ostával ten vždy len sľubom, kedže Perigmeister si voči bohatým nemohol dovoliť to, čo voči chudobným.
:: Slovensko > Bratislava > Sprievodca po Bratislave
Pestovanie vínnej révy v Bratislave a s tým súvisiace bratislavské vinohradníctvo je veľmi starého pôvodu. Udomácnenie vínnej révy na bratislavských vŕškoch tradícia pripisuje ešte Rimanom v I. storočí n. 1. Rozvoj bratislavského vinohradníctva napomáhala aj skutočnosť, že od začiatku ho podporovali výsady kráľovské a že víno tešilo sa priazni nielen v domácom prostredí, ale aj v širokom zahraničnom okolí, pričom neraz úspešne konkurovalo s cudzími vínami na zahraničných trhoch.
Bratislavskí vinohradníci, ktorí v XIII. stor. tvorili podstatnú časť obyvateľstva mesta, r. 1291 dostali od Ondreja právo vymeriavať a predávať svoje víno. To už bratislavské víno bolo chýrne a jeho obľuba prenikala i na panovnícky dvor. Kráľ Ladislav a tak isto aj Žigmund si každoročne obstarávali víno práve z Bratislavy.
Keďže Bratislavčania z prevažnej väčšiny sa zaoberali vinohradníctvom, je len zrejmé, že i na bratislavských trhoch už v XIII. stor. hlavným článkom bolo víno. Cudzie vína sa nesmeli ani dovážať do mesta, iba ak s osobitným povolením panovníka. Naproti tomu však z Bratislavy sa vyvážalo tunajšie víno na Moravu, do Bavorska, Rakúska, Poľska atď.
Veľký rozmach bratislavského vinohradníctva a tiež s tým súvisiaceho vinárstva datuje sa z polovice XIII. storočia. Bratislavský mestský „Grundbuch" z r. 1439 zaznamenáva už 113 záhonov s 2003 vinicami. A r. 1497 potom bratislavskí vinohradníci dostávajú vínársky štatút, ktorý prvý raz autoritatívne upravuje odpredaj vína vlastnými dorábateľmi. Popri bratislavských vinároch jednotlivcoch však dorábalo vtedy svoje víno už i samotné mesto Bratislava. Toto víno tiež muselo byť veľmi kvalitné a chýrne, lebo napr. Ladislav V. roku 1457 listovne sa obracia na bratislavskú mestskú radu so žiadosťou, aby povolila bavorskému vojvodovi Ludovítovi kúpiť a vyviezť si víno z bratislavských mestských pivníc.
V tých časoch nemal každý vinohradník vlastnú pivnicu, ani svoj vlastný vinársky lis. Pivnice aj lis bývali zväčša spoločné. Takéto spoločné pivnice boli na Zelenej ulici, spoločný lis sa zas nachádzal v dome na rohu Zelenej a Sedlárskej ulice, kde bola aj prvá spoločná viecha bratislavských vinohradníkov, neskôr mestská viecha. Časom sa, pravda, počet viech rozmnožil, pričom na domoch vinárov, ktorí mali povolené vymeriavať víno, museli byť zvonku viditeľnými znakmi označené: kvalita aj vek vína, ako aj to, či ide o biele alebo červené víno. Víno sa vymeriavalo cez deň až do večerného zvonenia, ktoré znamenalo „záverečnú hodinu". Vo sviatky sa smelo víno vymeriavať až po skončení bohoslužieb. Výnimka bola, keď išlo o víno pre chorého.
Rozkvet vinohradníctva v Bratislave, kde privilégium Ondreja III. uvoľnilo vinohradníkov spod dane, majúcej sa platiť kráľovskej komore, ukazuje napr. i to, že v r. 1434 z 819 bratislavských daňovníkov bolo 469, teda vyše polovica, vinohradníkov.
Bratislavské vinohrady v stredoveku rozprestierali sa hneď za mestskými hradbami, pestovatelia révy teda nemuseli ďaleko chodiť do svojich viníc. Časom vinohradníci však začali sa usadzovať pri svojich vinohradoch, aby sa vyhli rozličným obmedzeniam, ktoré viazali každého mešťana, bývajúceho v ohradenom meste. Ináč, mať vinohrad — patrilo v stredoveku medzi nezbytnosti každého bratislavského mešťana. Pravda, aj sama správa mesta mala veľký záujem na pestovaní vínnej révy i na odprodaji vína. To iste tiež vplývalo na to, že na sklonku stredoveku bolo už vyše 2000 vinohradov na svahoch v bezprostrednom susedstve mesta, pričom mnohí Bratislavčania zakupovali vinohrady aj v susedných obciach. Medzitým vinohrady sa šírili čoraz viac do výšky na svahoch, pričom však ostávali aj vinice na nížinatom teréne pri Dunaji. Takto sa vinohrady rozšírili na svahy až do 300 m n. m., kým v bezprostrednej blízkosti niekdajšieho mesta ostali potom už len vinice, v ktorých sa potom stále viac pestovala zelenina. Takáto „zeleninová" vinica, v ktorej sa pestovala najmä fazuľa, bola napr. v miestach dnešnej Fazuľovej ulice pri tzv. blumentálskom kostole.
V devätdesiatych rokoch XIX. stor. Bratislava mala 1352 kat. jutár vinohradov, pričom za najlepšie sa uznávali tie na úpätí Malých Karpát od Bratislavy smerom na Devín pri Karlovej Vsi, potom tiež nad bratislavskou výhrevňou. Nemalý vplyv na akosť hrozna a tým i na kvalitu vína má tu priaznivá poloha svahov, vystavených najmä v časoch dozrievania hrozna najväčšiemu možnému slnečnému žiarieniu. Dnes je isté, že plocha dávnych vinohradov sa zmenšuje rastúcou výstavbou Bratislavy. No nenačim sa ani tak obávať ohľadne dorábania vína, keďže našli sa nové miesta, veľmi vhodné pre vinice. A kvalitatívnemu i kvantitatívnemu zvyšovaniu produkcie dobrého bratislavského vína napomáhajú teraz už aj najnovšie poznatky a agrotechnické skúsenosti moderného vinohradníctva, ďalej budujúceho na dávnej slávnej tradícii bratislavskej.
Z histórie cestovného ruchu na Slovensku
* Vyššie uvedený text bol publikovaný v brožúre z roku 1957, ktorá slúžila ako informačný a turistický sprievodca návštevníkom mesta Bratislavy (akýsi predchodca dnešných bedekrov).
Publikácia bola bohato ilustrovaná obrázkami, ktoré tvoria unikátne zábery vtedajšej Bratislavy.
Zdroj: historický Sprievodca po Bratislave z r. 1957
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára