Skutočnosť, že Bratislava bola po dobytí Budína Turkami hlavným mestom Uhorska, že tu bolo korunovaných 10 uhorských kráľov a že sa stávala časom strediskom maďarskej šľachty a neskôr tiež neslovenskej buržoázie, by zdanlivo vylučovala väčší zástoj tohto mesta v oblasti slovenského buditeľského pohybu.
:: Slovensko > Bratislava > Sprievodca po Bratislave
Skutočnosť, že Bratislava bola po dobytí Budína Turkami hlavným mestom Uhorska, že tu bolo korunovaných 10 uhorských kráľov a že sa stávala časom strediskom maďarskej šľachty a neskôr tiež neslovenskej buržoázie, by zdanlivo vylučovala väčší zástoj tohto mesta v oblasti slovenského buditeľského pohybu.
Zabúdaný génius z Bratislavy
Dom č. 15 na „hornom" konci Jiráskovej (býv. Ventúrskej) ulice mohol by hovoriť o svojej veľkej minulosti. Tento dom totiž kedysi bol kráľovskou kúriou, v ktorej často sa zdržovali uhorskí králi a ktorá podzemnou chodbou bola spojená s bratislavským hradom. Neskôr sa stal majetkom magnátskych rodín. 23. jan. 1734 sa v tomto dome narodil jeden z najskvelejších géniov svojej doby, Vlk Ján Kempelen, skutočný polyhistor, ktorý plynne ovládal 7 rečí, o. i. aj slovenčinu, zaoberal sa literatúrou, výborne kreslil, pričom bol odborníkom v práve, baníctve, poľnohospodárstve, architektúre, umení, akustike a technike.
Po právnických štúdiách pôsobil ako dvorný radca a referendár pri uhorskej kráľovskej kancelárli vo Viedni, pričom bol i riaditeľom všetkých soľných baní v Uhorsku. Ukázal sa aj ako veľmi cenná admintstratívna a organizačná sila, ktorú Mária Terézia i Jozef II. poverovali zodpovednými úlohami. Kempelen pripravil v Budíne umiestenie z Trnavy preloženej univerzity, on organizoval v Báčke textilný priemysel a hodvábnictvo.
Z vtedajšej Ventúrskej ul. č. 15 presťahoval sa neskôr so svojou rodinou do domu na Dunajskej ul. 33 (dnes ul. ČA), na mieste dnešnej stred. školy. V tomto dome, ktorý podľa jeho návrhov vybudovali v barokovom slohu, mal na I. poschodí svoje laboratórium, kde riešil rozličné technické problémy. Tu zostrojil r. 1769 aj šachový automat, skladajúci sa zo stola na kolieskach a postavy Turka, ktorá v jednej ruke držala fajku, druhou hrala na šachovnici stolíka. Turek začínal každú partiu jednako, predsa každú hru vyhrával. S týmto automatom navštívil Kempelen aj viaceré panovnícke dvory od Londýna po Petrohrad. Stroj mnoho zaoberal mysle ľudí, ktorí nevedeli rozlúštiť jeho záhadnosť". Preto potom i toľké rozličné verzie o ňom, novely aj romány, ba filmy. Dnes na základe vlastných poznámok Kempelenových však už vieme, že jeho šachový automat bol zostrojený na základe kybernetiky a zásadách elektrického mozgu. Kempelen teda zrejme sa zaoberá i elektrotechnikou, ďaleko predbehnúc svoju dobu.
Šachovy automat však nebol jediným vynálezom V. J. Kempelena. Vo svojej dielni na Dunajskej 33 zostrojil aj slepcami používateľný prvý písací stroj. R. 1788 z mechov gájd, píšťal a zvukových trúb zostrojil akýsi hovoriaci stroj, prototyp dnešného gramofónu, r. 1791 napísal vedeckú štúdiu o akustike, vynašiel stroj, ktorý pomocou tlaku vytláčal vodu zo zatopených šácht baní, napísal rad menších prác z odboru mechaniky a pod. Podľa jeho plánov zriadili aj vodomety vo viedenskom Schönbrunne.
Ešte v r. 1733 vymyslel čerpacie zariadenie pre Bratislavský hrad, v ktorom vyschla voda, a pomocou tohto zásoboval potom hrad vodou. Napokon Kempelen to bol, ktorý postavil aj svojho času chýrny loďkový (pontónový) bratislavský most a ktorý napísal i drámu „Perseus a Androméda".
Väčšina vynálezov tohto bratislavského génia a polyhistora zapadla, nenájduc zdokonalovateľov. Spoločnosť nepochopila výtvory Kempelenovho génia a ani napriek jeho univerzálnym schopnostiam a jedinečným dielam v odbore techniky nevedela spoznať ho v pravej podobe ako priekopníka pokroku, ktorý ďaleko predbehol svoju dobu.
Životopis, objavy
Vlk Ján Kempelen sa narodil 23. januára 1734 ako najmladší z ôsmich detí vysokého colného úradníka Engelberta. Po základnej škole v Bratislave odišiel do maďarského Rábu (dnešný Györ) a neskôr do Viedne z dôvodu štúdia práva a filozofie. Ako dvadsaťpäťročný bol vymenovaný Máriou Teréziou za hlavného riaditeľa soľných baní v Uhorsku. Jeho technické riešenia a objavy prispeli k modernizácii banského zariadenia, čím sa vytvorili lepšie podmienky pre baníkov.
- Pestovanie ľanu v Banáte (hranice Rumunsko-Maďarsko-Srbsko)
- Súkenka v Opatovej
- Čerpadlo zásobujúce Bratislavský hrad vodou z Dunaja
- Vodomet v Schönbrunne
- Budínsky hrad v Budapešti
- Pontónový most cez Dunaj v Bratislave
- Zavlažovacie zariadenie na Žitnom ostrove
- Banské čerpadlo
- Šachový automat
- Písací stroj
- Hovoriaci stroj
- Základe kybernetiky
Z histórie cestovného ruchu na Slovensku
* Vyššie uvedený text bol publikovaný v brožúre z roku 1957, ktorá slúžila ako informačný a turistický sprievodca návštevníkom mesta Bratislavy (akýsi predchodca dnešných bedekrov).
Publikácia bola bohato ilustrovaná obrázkami, ktoré tvoria unikátne zábery vtedajšej Bratislavy.
Zdroj: historický Sprievodca po Bratislave z r. 1957
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára